Hanka Vázalová
slová na oltári nekonečna ...
Pomenovaním vecí stláčame nekonečnosť do zveráka. Iba tak veci vieme uchopiť! Avšak
... bodky su pre mna symbolol cakania, premyslania, nedopovedanosti, priestoru pre to, co nie som schopna sama desifrovat a ... urcite ich u mna najdete zastupy, spokojne cakajuce ... :-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pomenovaním vecí stláčame nekonečnosť do zveráka. Iba tak veci vieme uchopiť! Avšak
Sú témy, ktoré snaď večne budeme pretriadsať cez sitko roznych pohľadov, skúseností a dotykov. Ja sama sa v nej pohybujem ešte po špičkách. Aby som nevyplašila pravdu, ktorá možno nesmelo čaká niekde za rohom. Tou ohlávkou, do ktorej sama neraz strkám svoju hlavku premýšlania je vnútorná SLOBODA.
... len tak, na skúšku, dala som ruke šancu vytiahnuť zo slov obrysy konkrétnosti. Tu sú. Spontánné. Neučesané. S odkazom: Spotrebujte ihneď po otvorení!
Čo nás robí tolerantnými? Je to jednorázový akt uvedomenia, alebo dlhodobý proces obrusovania seba samého do oblých tvarov, kde akákoľvek inakosť hravo skĺzne po jeho hladkých tvaroch? Ak by som chcela navariť polievku tolerancie, premýšľam, aké ingrediencie by som tam musela nutne vložiť. Otváram teda pomaly špajzku a vyberam pravdepodobne nutné suroviny.
Niekde v tom mori slov, čo hrnú sa ku mne v nekonečných prílivoch, z času na čas nájde si ma i malá vlna. Báseň. Milujem ju pre jej volnosť, hravosť a schopnosť klesnúť do tajomných hlbín, kam próza nemá šancu dostúpať. Do jedinečnosti. Do nezachytitelnosti. Do nepomenovateľnosti. Zachytená tam kdesi v pavučinách pocitov. Možno z nej ja zachytím len zopár odleskov. Tak je to i vždy, keď plávam básňami Josého Angela Valente. Vyberám zopár vln
... práve sa pripravujem na školenie, ktoré ma zajtra čaká. V klbku rôznych tém z efektívnej komunikácie rozmotávam práve jedno. Vplyv versus moc. Manažéri obchodných skupín budú tým uchom, okom, srdcom, s ktorými budem pliesť z neho rôzne pohľady. Listujem poznámkami, zápiskami, tvorených z mnohých podobných školení a premýšľam, ako to vlastne funguje. Záver je jednoduchý. Vzťah je vždy určitá forma obchodu.
... pracujem ako školiteľka už šiesty rok. Práca, ktorá ma núti neraz sadnúť si k téme, rozobrať ju na súčiastky a potom pekne znova poskladať. Ale už podľa vlastného návodu! Z toho mnohého, čo som z-Lego-vala je asi stále pre mňa večne tajomný - komunikačný domček. Každý sme si ho nejako postavili. Podľa dostupnosti materiálu a našej konštruktérskej schopnosti. Ak by som mala definovať najnutnejší stavebný prvok pri pláne postaviť naozaj kvalitný dom, nepremýšľam dlho. Sú to totiž OTÁZKY!
Slová. Niektoré prejdú okolo nás bez povšimnutia. Iné sa pri nás zastavia aspoň na pár sekúnd. Sú však i také, ktoré nás držia v svojom magickom objatí. Môže to byť tým, čo vyjadrujú. Môže to byť krehkosťou, či silou, ktorou nás unášajú. Môže to byť hĺbkou, ktorú do nás vyrývajú. Každý ich nejaké máme. Neviem, aké sú tie vaše, tie, ktoré na mna POSOBIA sú určite tieto ...
Vyberám jeden z dotykov z festivalu jeden svet, ktoý rozvíril hladinu istoty o možných dôsledkoch mojich právd. ... státisíce mŕtvych, rozpadnuté rodiny, bieda, utpenie, nenávisť ... ako dôsledok toho, že niekto bol presvedčený o svojej pravde. Pakistan, Čecensko, Sudán, Angola ..., či kedysi Vietnam. Bosna .... v nich ľudia, čo sa musia dennodenne potkýňať o dôsledky právd niekoho iného.
Keďže dennodenne melieme pravdu na mlynčeku názorov, nedá i mne pozbierať namleté zrnká a zaliať ich vodou zo slov. ... tak vyberám čosi, čo ma chytilo okolo ramien na jednej prednáške o zodpovednosti duchovných majstrov.
Neraz premýšľam, kto je tá Žena vo mne. Čo je to to čisté, obnažené a pravé náboŽenstvo vo mne?
ešte zopár jednohubiek sem dnes zavesím a odplávam ďalej. Také tie kratučké. Do ktorých nestihnete ešte ani zahryznúť a už sú zjedené!
Nuž jasné. Erotika sa ma týka! Stačí vyjsť von a som z nej úlne nahá ...
.... oprášená dávna rytina. I keď svetlo dnes vyrýva drážky do letokruhov, predsa len ju sem vkladám. Sama neviem prečo?
... su témy. ktoré asi život do mňa zaklincoval naveky. Tie témy sú : žena, tajomno, otázky, premenlivosť ... a niekde medzi nimi pocity.
... stojím na brehu rieky. Po toľký raz. A predsa opäť prvý krát. Stoja tu dva zástupy. Plavci. Neplavci. Navonok zdajú sa byť zástupy úplne rovnaké. Aj v jednom aj v druhom rade stoja ľudia.