Burčiak - je ako láska pätnásťročných. Sladká, búrlivá a omamná. Obyčajne trvá krátko a najmä my, silní muži, sme boli z prvej lásky i riadne chorí... I keď sa niekedy končila hádkou či slzami, každý z nás na ňu rád spomína. Nikdy nezabudnem na svoje prvé litre burčiaku! Ochutnal som viacero druhov, pil som plnými dúškami! V noci to už bolo horšie...
Mladé víno - to je už krásna láska dvoch mladých ľudí. Svieža, plná nádeje, energie, elánu, plánov a "zrecieho potenciálu" (tu veľa záleží na odrodách, na pôde a technológii). Mnoho mladých vín si zachová svoju sviežosť, rezkosť a kvetnatosť zhruba do dvoch - troch rokov. Potom sa znenazdajky strácajú, lámu, kazia - rovnako ako láska dvoch príliš mladých ľudí... Niekedy však z mladého vína vyrastie zrelá láska, i keď to na prvý pohľad a prvé ochutnanie nevyzerá. Trvá to dlhší čas, ale taká láska potom prináša svoje ovocie dlhú, dlhú dobu - je ako zrelé víno, čím staršia tým zrelšia a lepšia. Aby víno s takýmto potenciálom siahlo úplne na svoj vrchol, treba sa oň starať. Aby sme si ho vychutnali aj keď bude staršie, treba ho podávať so správnym jedlom, pri správnej teplote, zo správneho pohára, a najmä v správnu chvíľu...
Dobré archívne víno - je ako láska dvoch zostarnutých, zato výnimočných osôb. Dokázali niečo, čo sa podarí málokomu (najmä v dnešnej dobe). Naučili sa rozumieť jeden druhému bez slov, stačí pohľad. Dobrý archív sa správa rovnako a nemusí mu rozumieť každý. Nie je to víno na bujaré "pitky"! Je to víno k rozprávaniu a k spomínaniu...
Rovnako ako každé víno i každá láska raz musí "zomrieť". My ľudia sme netrpezliví a častokrát vypijeme i víno, ktoré by bolo o niekoľko rokov oveľa krajšie a aj my by sme mu viac rozumeli. Včera som chutnal tokajský výber 4 putňový 1979... Nádhera! Sám som zvedavý, ako bude chutiť o pár rokov. Fliaš mám ešte dosť... Na zdravie!
