Technologický boom spôsobil doslova revolúciu pri výrobe vína. Zákonodarcovia nemajú šancu spomenúť všetky novinky v norme, pretože kým sa im podarí zakomponovať jednu, na svete je už ďalších desať. Vďaka tomu teda výrobcovia neporušujú zákon, ale podľa môjho názoru svojim spôsobom zavádzajú konzumenta. Existuje viacero momentov, informácii, ktoré by zákazník podľa mňa mal vedieť.
Vína barrique - červené či biele vína, ktoré pred nafľašovaním vyzrievali v nových, z vnútra vypaľovaných, 225 l dubových súdkoch sú čoraz populárnejšie. Takýmto vyzrievaním sa vína obohacujú o príjemné, mäkké taníny, ktoré vo vínach evokujú rôzne chute či vône: vanilka, dym, slaninka, čokoláda, koža a pod. Barikové súdky sú nielen drahé (15 - 25 tisíc Sk), ale ich použitie je obmedzené. Z toho dôvodu je cena barikových vín oveľa vyššia ako u vín bežných. Z Nového sveta k nám prišla nádherná technológia tzv. dubových chipsov. Načo draho kupovať stále nový dubový súdok? Pripravíme chipsový výluh a vína nabarikujeme namieru a je to oveľa jednoduchšie, a hlavne lacnejšie. Zatiaľ všetko v poriadku. Má však takéto chipsové víno právo niesť na svojej etikete nápis "barrique" ? Má vinár právo umelo zdvihnúť cenu takto umelo vyrobeného "bariku"? Zákon to neupravuje, ponecháva to na jeho "vinársku česť". Verme, že väčšina slovenských vinárov ju má a menšina ju nájde...
Ľadové víno - znie to naozaj romanticky. Hrozno na výrobu ľadového vína sa oberá v noci, resp. skoro ráno, keď je ešte tuhý mráz. Zákon sa v tomto vyjadruje úplne jasne. Čo však zákon nespomína, sú tzv. kryovína, resp. kryomacerácia. Hrozno sa pooberá normálne ako inokedy a následne sa nechá zmraziť vo veľkých mraziacich boxoch. Aký je v tom rozdiel? Pri klasickom ľadovom víne hrozno mrzne pomaly, bunky praskajú a následne oxidujú. Navyše, hrozno mrzne viackrát, až kým nepríde naozaj silný mráz (min. - 7 stupňov). Výsledkom je slakdé víno intenzívnejšej farby, obyčajne sýtej žlto-zlatej. Chuť je výrazne medová, po sušenom ovocí. Pri kryovínach je zmrznutie rýchle, bunky praskajú rýchlo, neoxidujú. Farba je moderná, svetlá, chuť fascinujúco sladká, ovocná. Nemá milovník vína právo byť informovaný o takomto postupe? Opäť sme pri vinárskej cti...
Zvyšovanie prívlastku - slovenská norma je postavená tak, že čím je hrozno sladšie, tým je kategória vína vyššia, teda víno je drahšie. Má to svoju logiku, keďže sladšieho hrozna je obyčajne menej a výlisnosť je menšia. Človek však prišiel na metódy, ktoré pomáhajú muštu, aby bol sladší (teším sa na čas, keď sa vymyslia podobné metódy na život!). Zákon však takéto metódy nespomína, teda sú dovolené. Hovoríme o umelom zvyšovaní cukornatosti muštov odparovaním, vymrazovaním, či najnovšie reverznou osmózou. Takto si môžeme vyrobiť bobuľové, hrozienkové výbery v takom množstve, v akom potrebujeme. Bol horší ročník? Nie je problém, vodu z muštu dostaneme von a hneď máme výbery z hrozna na svete. Ako milovníkovi vína mi to neprekáža, kým o tom neviem. Akonáhle sa to dozviem, neobdivujem šikovnosť vinohradníka, ale technologické vybavenie vinára. A to je rozdiel. O tom, že zákon ako taký stráca zmysel, nemusím ani písať...
Každá minca má dve strany, každý máme svoju pravdu. Chcel som len poukázať na nedokonalosť a zastaralosť nedávno novelizovaného slovenského zákona o vinárstve a vinohradníctve. My, ktorí sme podľahli čaru a pôvabu slovenského vína a ktorí zaň platíme podľa môjho názoru prehnane veľké peniaze, si zaslúžime, aby sme neboli zavádzaní. Nemyslíte? Na zdravie!
