Za mnoho rokov a storočí sa stalo neuveriteľne veľa vecí, uskutočnilo sa veľa zmien. Za ten čas sa zmenili aj ľudia, aj tento ušľachtilý mok. Dnes je víno (kvalitné i menej kvalitné) dostupné každému. Stratilo veľa zo svojej vzácnosti, tajomnosti, zo svojho mystického čara. Stalo sa bežnou, v lepšom prípade potravinou. Úplnou zvrátenosťou je totiž definovať víno ako alkoholický nápoj! (Príklad takejto hrôzy som videl v jednom súkromnom obchode s potravinami v Poľsku, kde pod obrovským nápisom „Alkohol škodí zdraviu!", bol obrovský regál s vínom a vedľa neho menší regál s tvrdým alkoholom.) Neutešujme sa, že na Slovensku je to iné, stačí navštíviť priemernú slovenskú reštauráciu. Slováci vínu nerozumejú, nevedia ho piť, nevedia sa v ňom orientovať a nakupovať ho, nevedia s ním zaobchádzať, nevedia ho podávať... Skrátka, vínna kultúra na Slovensku ešte nie je. Ak by som si mal pomôcť našim školským systémom, tak po cca 50-siat ročnom pobyte v červených jasliach, sa za posledných 15 rokov dostalo o stupeň vyššie, t.j. do materskej škôlky. Dobre, budem optimista, nech sme v 1. ročníku ZŠ. Na nešťastie pre naše školy, počet malých prváčikov neustále klesá. Na šťastie pre našu vínnu kultúru, počet ľudí, ktorí pijú víno a chcú sa o ňom dozvedieť viac, neustále rastie.
Na Slovensku začíname objavovať nádhernú rôznorodosť našich vín, postupne nás opantáva ich šťavnatá chuť a svieža aróma. Mám pocit, že Slováci sú dokonca hladní po informáciách o víne. Súvisí to s viacerými faktormi: rastúca životná úroveň, možnosť cestovať a pozorovať, ako sa k vínu správajú v známych vinohradníckych a vinárskych regiónoch v zahraničí. Najviac však zavážila neustále rastúca kvalita slovenského vína. Ak by všetko rástlo tak, ako kvalita slovenského vína, tak tu naozaj máme „druhé Švajčiarsko". A to všetko s minimálnou podporou štátu, bez zahraničných investícii, len vďaka šikovnosti mladej generácie slovenských vinárov, ktorí sa koncom 20. storočia nebáli investovať do modernejších technológii, do vínnej turistiky, do vzdelávania víno milujúcich Slovákov. Nemôžem však nespomenúť ani vinohradníkov a nezložiť pred nimi klobúk. Za ich celoročnú drinu vo vinohrade je im najväčšou odmenou nezriedka len dobrý pocit. Nákupná cena hrozna sa za posledných 20 rokov zmenila len minimálne, avšak zrátajte si, o koľko vzrástli vstupy (energie, mzdy...). Príčin je viacero, rozoberať ich na týchto stránkach nemá zmysel. Nalejme si radšej do skla víno iskrivé a víno veselé, nech sa nám aj o takýchto problémoch mne píše a vám číta lepšie. Dočítania a na zdravie!
