Podložie v tokajskej oblasti je tvorené tufmi a tufitmi vulkanických hornín, ktoré dávajú tokajským vína nezameniteľný výraz a charakter. Okrem iného sa v tejto magickej hornine, cca 7 až 12 metrov pod zemským povrchom, vinú rozsiahle chodby slávnych tokajských pivníc.
Vo Veľkej Tŕni je postavených 33 malebných pivničných portálov, rozprávkových vchodov do tokajského podzemia. Pred jedným z nich sme sa stretli ôsmi, pripravili fúriky, lopaty a potrebnú techniku. Začiatok bol slávnostný a to si žiadalo aj víno s patričnou váhou. Kde sa vzali, tu sa vzali, v rukách sa nám ocitli poháre a v Rolových rukách fľaštička starého Tokajského výberu 5 putňového, r. 1983! Začiatok ako sa patrí... Krásna, jantárovo hnedá farba, vôňa orechov a starého karpatského brandy špeciál, to všetko umocnené a zdokonalené krásnou chuťou slivkového lekváru... Ej veru, smutno nám za tým vínom bolo, ale načase bolo začať s kopaním. Z pod zbíjačky sa odvaľovali tufové kusiská jedná radosť, fúriky behali, všetko išlo ako po masle. Po dvoch hodinkách sa pomaličky, nenápadne, stávala z počiatočnej zábavy skutočná "makačka"! A práve vtedy, keď nám po čelách stekal pot, keď každý ďalší fúrik bol ťažší ako ten predchádzajúci, keď zbíjačka oťažievala v rukách, sme si naplno uvedomili, čo to znamená: Kto chce slopať, musí kopať! A s obdivom sme si spomenuli na našich predkov, ktorí rozsiahle pivnice vo Veľkej Tŕni vykopali bez zbíjačiek, len s krompáčmi a lopatami. Koľko driny, koľko času, koľko potu...
Aby sa nám lepšie kopalo (i spomínalo), pravidelne sa nalieval klasický sudový furmint, víno dodávajúce silu a energiu. Doobeda sme sa posunuli asi o meter dopredu. Obed bol vynikajúci, vidiecky: pečené bravčové rebierka, slaninka, chlieb a vynikajúca kvasená zelenina "pani Jožky". To všetko sme zalievali klasickým oxidatívnym furmintom 2006, ktorý sa k takýmto tradičným pochúťkam vynikajúco hodil. Furmintové kyselinky podporili trávenie, chuť pečeného mäska sa vynikajúco snúbila s vínom. Po jedle sa nalieval Muškát žltý - pekný, vyrovnaný, s tokajskou chlebovinkou v chuti i vôni. I keď ja osobne dávam prednosť reduktívnym podobám muškátu žltého, pochutil som si.
Po takom výdatnom obede sa nám akosi ťažšie zohýnalo, napriek tomu sme však poobede zvládli posun o ďalší meter. Postupne sa nám "zmuškátievalo"... Prvý to vzdal VM alias MB. Svoj fúriček nenápadne schoval nad pivničný portál a začal sa intenzívnejšie venovať omamnému muškátu. Ešteže sa pomaličky blížil čas celodenného vrcholu - kotlíkový guláš z diviaka nám voňal z pivnice do pivnice! Nuž, pochutili sme si... Gulášik bol vynikajúci, všetkého v ňom bolo "priměřene". Blížil sa večer, fúriky už boli priťažké, ruky od zbíjačky prislabé, víno sa nám zdalo čím ďalej, tým lepšie. Skrátka, najvyšší čas skončiť z prácou a venovať sa zábave. Bavili sme sa dlho, niektorí ešte dlhšie... Vo Veľkej Tŕni čochvíľa pribudne ďalšia tufová pivnička, v ktorej sa bude spievať, spomínať, nadávať i smiať, smútiť i radovať. Ako to už pri víne chodí... Na zdravie!
