Nebyť Zola Matušeka a jeho milých rodičov, pravdepodobne by som sa do Strekova 1075 tak skoro nedostal. Predsa len, z Tokaja to je nejaký ten kilometer, je dobré, keď človek má kde hlavu skloniť, nemá starosti s autom a vždy sa u nich cíti ako doma... Matušekovci, ešte raz, v mene všetkých zúčastnených ochutnávačov sa Vám chcem poďakovať za celý ten príjemný víkend.
Poďme k vínam. Do Strekova sme boli objednaní na 17:00, prišli sme včas, všetko bolo pripravené, ale priznám sa, prvé dojmy boli rozpačité... Stará sýpka, kde páni Suto a Melečky vyrábajú svoje nevšedné moky, sa nachádza na nie príliš atraktívnom mieste. Ale na všetko som zabudol, keď som vošiel dovnútra. Pútavé rozprávanie p. Melečkyho ma nechalo zabudnúť na dlhú cestu, na v tej chvíli nepodstatný exteriér starej sýpky. Snáď k tomu prispela aj skvelá vínovica z Veltlínu zeleného, ktorou nás hneď po vstupe p. Melečky ponúkol!
Tibor Melečky:
"V pivnici už čarovať nevieme, všetko sa snažíme maximálne ovplyvniť vo vinohrade. Do popredia u nás ide strekovský terroir, nie toľko ospevovaná čistá odrodovosť. Preto naše vína nedávame na žiadne súťaže vín, vieme, že by neuspeli. Nie preto, že by boli horšie, ale nie každý ich vie objektívne ohodnotiť. Ale to nie je len slovenský problém, to sa deje na celom svete."
Vo vyspelých vinárskych krajinách výnimočné moky tiež nenájdete na súťažiach! Predávajú sa, lebo si získali srdcia milovníkov vína svojim duchom, ktorého im požičala pôda, slnko a ohľaduplná práca vinohradníka. Strekovčania obrábajú cca 7 ha vinohradov a uplatňujú na nich postupy veľmi podobné ekologickým metódam. Prešli sme kvasiareň, sudovú časť a šlo sa koštovať. To sme ešte netušili, že sa sem o 2 hodiny vrátime!
Degustačná miestnosť na nás urobila dojem! Vďaka drevenému interiéru pôsobila teplo a útulne. Atmosféra na koštovanie vín ako stvorená! Klobúk dole - prvý krát...
Prichádza prvá vzorka - Veltlín zelený Classic r. 2006. Na prvý pohľad vidieť, že to bude iné víno ako tie komerčne robené. Intenzita farby je trošku vyššia, jemne zlatá žltá. Týmto farebným tónom sa vyznačovali všetky degustované biele vína. Hrozno pochádza z mladej vinice, preto aj víno je trošku nevyrovnané, s jemnými horčinkami. Ako sa nadýchne, v chuti sa objavujú mandľové tóny a koniec je po prvom dojme až prekvapujúco príjemný. Podľa slov p. Melečkyho bude najkrajšie o tri roky. Veríme, len či ho ešte bude!
Nalieva sa nám Chardonnay Classic r. 2006 z 30 ročného vinohradu. Farba podobná veltlínčeku, ale tá vôňa je už o niečom inom. Príjemná, ovocná, akoby sa miesila s arómami maslového pečiva. Po ochutnaní ho mám plné ústa! Ale postupne sa ten dojem tratí a chvostík je tenučký, chutnučký, citrusový. Zaujímavé a vábivé víno. Hneď som mal chuť na ďalší pohár!
A je tu prvé veľké prekvapenie: oxidatívny Devín r. 2006. Hrozno oberali pri cukornatosti 22,5, víno má 13 % alkoholu, ale nie je horúce. Cítiť ho tam tak akurát. Len mi tam chýba tá typická devínovosť, nemôžem si pomôcť. Som trošku sklamaný. (o to viac som bol prekvapený, keď sme dopíjali tú istú fľašu na druhý deň v podvečer. To víno bolo o triedu lepšie!)
Najkrajším bielym vínom bol Rizling Vlašský 2006 - ešte nie je v predaji, snáď v apríli. Bol voňavý, vlašákový, avšak s jemnými minerálnymi tónmi. Víno bolo harmonické, dlhé, prudko pitné!!! Robené metódou "sur lie", bol som ním naozaj očarený. Škoda, že som si musel kúpiť 2005, i keď, musím povedať, práve ju dopíjam a ten rukopis tam je evidentný. Klobúk dole - druhý krát...
Ochutnávali sme aj moky červené, ale o nich až zajtra, ten vlašáčik ma tu láka, priznám sa, neviem odolať... Na zdravie!
