Tak či tak sa niečo musí stať. Vojenský konflikt je jedným z najreálnejších riešení ako krízu potlačiť. Východná Ázia? Venezuela? Rusko, oblasť Stredného východu? Rozpad eurozóny? Bude to ozajstná očista? Alebo to bude zas len ďalšie zlo?
Nanešťastie, Boh stvoril všetko.
Takže asi aj nedokonalosť, aj parazitov. A najmä hľadačov šťastia nachádzajúcich iba dočasné uspokojenia, pretože všetko čo hľadajú, si kupujú, a teda netvoria... Ale ani nemôžu, lebo nevedia čo.. a vlastne ako... Smutné je že nájsť svoje skutočné miesto v tomto svete, dávajúce zmysel existencie je pre nich všeobecne ťažké. Aká je potom dobrá terapia pre človeka ktorý o tom aspoň trochu uvažuje? Lepšia lobotómia mozgu, alebo stačí klasický slovenský výplach slivovicou?
Sme len bioroboti naprogramovaný na to, že pocit šťastia je závislý na dosiahnutom úspechu. A tak proste musíme mať úspech... Čím väčší tlak ale človek vyvíja, tým väčší odpor pocíti. Najskôr by sme teda mali mať pocit šťastia – ale ten by nemal byť závislý na vonkajších okolnostiach.
Ako? Možno iba samotnou existenciou. Veď celý priestor v akomkoľvek zmysle sa len dokola stále opakuje. A tak, keď to vypukne, hoci sporo odetá, snáď nájdem aspoň nejakú jaskyňu... Mohlo by mi to stačiť na prečkanie všetkých kríz. A potom na jar, keď sa zjavia snežienky.. Vyliezť... Sporo odetá a hladná... A byť tak nebezpečné hladné zviera... Vždy lepšie ako nula, troska, dobrák a ešte aj babrák.. Radšej si sľúbim že si to aj ja po tom konečne užijem a bude mi vlastne úplne jedno, že to všetko pôjde zase dokola...
