Keď Rimania ukrižujú Ježiša, Mária Magdaléna stojí pod krížom a dodáva Ježišovi silu v jeho utrpení . Je i pri jeho hrobe a je svedkom tzv. zmŕtvychvstania. Je vzorom naozajstného Ježišovho nasledovníka. Je však vykreslená ako sporo odetá žena, kajúcnica. S Ježišom ju máme spojenú ako ženu, ktorá mu umýva nohy a potiera ich vonnou masťou. Máme ju zafixovanú ako prostitútku.
O Márii sa toho moc nevie, ani Biblia nám veľa nehovorí. Pochádza z mesta Magdala. Staroveké texty hovoria, že toto mesto naozaj existovalo. Jeho obyvatelia sa venovali predovšetkým rybolovu. Bolo to veľmi ťažká práca. Ako žena z Magdaly pracovala Mária pravdepodobne na rybom trhu a pokiaľ ano, tak to musela byť naozaj ťažká práca.
Jeden židovský text, ktorý popisuje Magdalu hovorí, že Magdalu odsúdi Boh a zničí ju ako sídlo neresti. To možno vysvetľuje jej zlú povesť. Mravný úpadok Magdaly malo za následok ťažké živobytie. Daňové zaťaženie rástlo a ľudia sa dostávali do zlej situácie. Rodina bežne predávala svoje deti , dievčatá do otroctva. Takýto osud možno postihol i Máriu Magdalénu. Akonáhle sa dostala do rúk trýzniteľa, mal nadvládu i nad jej telom. Priame dôkazy ale nie sú. Jej prídavok k menu Magdalská, svedčí pravdepodobne o tom, že nemala manžela, lebo to by mala jeho meno. Takže to naznačuje že bola slobodná. Z toho mála čo uvádzajú evanieliá sa nehovorí že by bola vydaná, vdova, alebo že by mala deti. Vtedy sa však na slobodnú ženu pozeralo s nevôľou, ale ani to určite nevysvetľuje jej negatívny obraz.
Podľa Lukášovho evanjelia z nej vyhnal Ježiš sedem démonov. Mnoho kultúr sa na posadnutosť pozeralo v tom zmysle, že si to daný človek zaslúžil, že je to odkaz od Boha, že niečo robí zle a že ho môže vyliečiť len nadprirodzená sila. Dnešný odborníci sa však k tomu vyjadrujú, že išlo o reakciu tela na šikanovanie a zlé zaobchádzanie druhými. Niečo také sa mohlo diať i Márii. Mohla byť však i druhá alternatíva – že jedinou obranou utláčaných žien bolo posadnutosť predstierať. Pokiaľ tomu tak bolo, možno to vysvetľuje aj to, prečo bola slobodná.
Objavy z roku 1945 z Nag Hammádi popisujú počiatky kresťanstva. K rukopisu patrí i Tomášove a Filipove evanjelium a Petrove skutky. Ani jeden text nebol zaradený do Biblie, lebo sú označované za apokryfné, inými slovami, nezodpovedajú kresťanskej doktríne. Ježiš po zmŕtvychvstaní hovoril so svojimi učeníkmi, čo však hovoril to sa z Biblie nedozvieme. Práve v týchto apokryfných textoch sa objavujú nové informácie o Márii Magdaléne.. Hovorí sa v nich o dôležitom postavení medzi Ježišovými stúpencami.
Mária Magdaléna sa často objavuje ako jedna z jeho najdôležitejších žiakov. V pasážach kde Ježiš rozpráva svojim učeníkom kladie radu zasvätených otázok, zatiaľ čo ostatný učeníci často tápajú, Mária rozumie.
Ku spisu patrí i Filipove evanjelium, kde má Mária Magdaléna kľúčovú postavu. Apoštoli sa pýtali ,,prečo má Máriu radšej než ich.“ Uvádza sa v jednom s textov. To naznačuje, že Mária a Ježiš mali naozaj dôverný vzťah. Je navyše predmetom špekulácie či nemali medzi sebou i milenecký vzťah. Ja si ale skôr myslím, že Ježiš, keďže žil dosť duchovne, tak takýto fyzický kontakt u neho pravdepodobne nehral rolu.
Podľa Filipovho evanjelia Ježiš zasväcuje v dôverných rozhovoroch práve Máriu do duchovných tajomstiev. Tieto rozhovory s ňou viedol pravdepodobne preto, že tak dobre rozumela jeho posolstvu. V týchto textoch je dokonca vylíčená ako symbol nebeskej múdrosti. Napriek tomu je v podvedomí ľudí zapísaná úplne inak...
