Okrem toho podobnosť s Gilgamešom je asi viac než náhodná. Sumerský hrdina Gilgameš sa vybral na rajský ostrov, kde býval miláčik bohov Utanapištim, aby od neho dostal rastlinu života. Keď sa vracal cez rieku, jeden z bohov, ktorý nechcel, aby sa človek nesmrteľnosťou stal rovným bohom, premenil sa na hada a vynoriac sa z vody, vytrhol Gilgamešovi čarovnú rastlinu.
Legenda o Adamovi a Eve však hovorí, že Evu Boh stvoril z Adamovho rebra. Prečo by však Boh stvoril Evu takým zvláštnym spôsobom? Mal predsa dostatok hliny, z ktorej mohol podobne ako muža vymodelovať aj ženu... Klinové tabuľky vykopané v zrúcaninách Babylonu priniesli priam ohromujúce vysvetlenie. Ukazuje sa, že celá vec spočíva na veľmi zábavnom nedorozumení. V sumerskom mýte boh Enki má choré rebro. V sumerčine sa rebro nazýva „ti“. Bohyňa povolaná, aby vyliečila rebro boha Enkiho, sa volá „Ninti“, čiže „Pani s rebrom“. Ale „ninti“ znamená aj „dať život“. Ninti môže preto rovnako značiť „pani s rebrom“, ako aj „pani, ktorá dáva život“.
A tu je zdroj zásadného nedorozumenia. Hebrejské kmene nahradili Ninti Evou, pretože Eva bola ich legendárnou pramatkou ľudstva, čiže „paňou, ktorá dáva život“. Ale keďže ani druhý význam Ninti - Pani s rebrom- úplne nezanikol v pamäti Hebrejov, v ľudovom podaní vznikla z toho malá ,,zamotávka.“ . Z čias mezopotámskych sa ešte pamätalo, že Eva má čosi spoločné s rebrom, čo však nebolo jasné, ale to vôbec nevadilo, a tak vznikla čudná verzia a to, že bola stvorená z Adamovho rebra.
Richard Dawkins vo svojom diele Dezilúzia Boha hovorí o dedičnom hriechu Adama a Evy. Adam a Eva, ako aj celé ich potomstvo, boli navždy vyhnaní z raja, zbavení daru večného života a odsúdení na generácie ťažkej práce na poli a na bolesti rodenia. Za pojem „dedičný hriech“ je však zodpovedný Augustín, ktorý sa aj sám a právom považoval za autoritu v otázke hriechu. Pred ním sa hovorilo o „hriechu predkov“.
A ako to celé ďalej vlastne bolo? Boh sa vtelil do ľudskej podoby ako muž menom Ježiš, aby mohol byť mučený a nakoniec popravený v zmysle pokánia za dedičný hriech Adama. Od tých čias ako Pavol rozpracoval túto odpudivú doktrínu, zbožňujú veriaci Ježiša Krista ako vykupiteľa zo všetkých našich hriechov. Nielen minulých hriechov Adama: aj budúcich hriechov, jedno, či sa budúci ľudia rozhodnú, že ich spáchajú, alebo nie!
V Starom zákone je veľa pomstivosti. Teológia Nového zákona pridáva ďalšiu nespravodlivosť, zavŕšenú ďalšou brutalitou. Náboženstvo si zvolilo za svoj posvätný symbol nástroj mučenia a popravy, ktorý sa dnes často nosí okolo krku. Lenny Bruceová vtipne poznamenáva, že „keby boli Ježiša zabili pred dvadsiatimi rokmi, nosili by katolícke školské deti okolo krku miesto kríža malé elektrické kreslo“. Ale teológia a teória trestu v pozadí kríža sú ešte horšie. Hovorí sa, že hriech Adama a Evy prechádza na potomstvo po samčej línii – podľa Augustína sa prenáša semenom. Čo je to však za etickú filozofiu, ak odsudzuje každé dieťa, dokonca už pred narodením, na zdedenie hriechu dávneho predka?
Richard Dawkins považuje toto pokánie, ústrednú doktrínu kresťanstva, za ukrutnú, sadomasochistickú a odpudzujúcu nepravdu. Človek by ho mal vlastne odmietnuť ako šialenstvo, ale jeho všadeprítomnosť až familiárnosť otupujú ľudskú objektívnosť.
Ako vysvetľuje židovský vedec Geza Vermes, apoštol Pavol vyznával starý židovský teologický princíp, že bez krvi niet pokánia (98). Napísal to v liste Hebrejom: „Bez vyliatia krvi niet odpustenia.“ (Hebr 9,22). No dnešní pokrokoví etici neradi bránia akýkoľvek druh teórie trestu a odplaty, tým menej teórie potrestania iného ako vinníka, čo je v podstate teória obetného baránka – keď sa popraví nevinný, ktorý platí za hriech vinníka. V každom prípade je na mieste otázka, na koho chcel Boh zapôsobiť? Pravdepodobne na seba samého – bol sudcom, prísediacim, aj obeťou rozsudku.
Aby sme všetkému nasadili korunu, treba povedať, že Adam, predpokladaný páchateľ dedičného hriechu, podľa všetkého, nikdy neexistoval: je to trápny fakt – možno ospravedlniť Pavla, že to nevedel, ale iste to musel vedieť vševediaci Boh - a Ježiš, ak veríte, že bol Boh, čo zásadne podrýva predpoklady celej zamotanej a trápne nechutnej teórie. Hovorí sa ale, že celá historka o Adamovi a Eve bola len symbolická? Symbolická? Aby sám na seba urobil dojem, Ježiš musel byť mučený a popravený, a to mal byť náhradný trest za symbolický hriech neexistujúceho jedinca? Je to šialenstvo - a k tomu ešte aj brutálne odporné...
