Ponorený v ruchu veľkomesta
Medzi ľudské tiene; kamže letia?
Rýchlosťou svetla miznú v tme
Stojím tam nemo, hľadím k oblohe
Zemeguľa sa točí, ja stojím na mieste
Chce to vraj počin, vydať sa po ceste
V tom meste plnom mŕtvych duší
Nebyť ten čo čuší, nebyť ten čo čuší
Ozvať sa, lež čo tým vôbec dokážem?
Radšej medzi mŕtve duše zapadnem
Načo potom hľadať zmysel toho všetkého
Dokážem všetko, ak stratím seba samého