Pomaly zatváram oči, zmáha ma únava
Zrazu sa mi zjaví jej útla postava
Biela tvár, tmavé oči, červené pery
Pomaly kráča ku mne odetá v kroji
Kráča pomaly, milo sa usmieva
Podíde bližšie, pevne ma objíma
Hlava moja spočinie v jej lone
Kiež by nemuselo prísť prebudenie
Avšak otvorím oči, pozriem sa na ňu
Na jej tvár nehybnú, tvár chladnú
Usmejem sa, spýtam sa ako sa má
Ona sa len otočí, mlčky odchádza
Chcem len úsmev, je to snáď veľa?
Lež ona vo mne vidí nepriateľa
Snáď som sa až priveľmi snažil
Tým som ju asi navždy stratil
Lásku od nenávisti delí tenká hranica
Rád by ju prekročil, by ten cit zmenil sa
Rád by som, no nemôžem prejsť hranicou
Tak len zatváram oči, by som bol opäť s ňou