Brusel je zelené mesto, nachádza sa tu pomerne veľký počet rôznych parkov a parčíkov. Moja prechádzka začala v parku "Cinquantenaire", pri paláci, ktorý bol postavený na oslavu 50. výročia belgickej nezávislosti. V tomto parku sa nachádza napríklad aj bruselská mešita.
Okrem drozdov a havranov som natrafila aj na takýchto operencov. Keď som ich videla prvýkrát, tak som mala pocit, že sa nejaký úbohý papagáj stratil, ale je ich tu pomerne veľa a prežívajú tu celý rok, keďže sú zimy v Bruseli väčšinou len mierne.
Poblíž tohoto parku sa nachádzajú niektoré z európskych inštitúcií - mňa zaujala hlavne architektonicky zaujímavá budova Európskej komisie, celá budova má tvar kríža, ktorý je vidieť ale len na fotografiách zhora a jednotlivé jeho ramená sú mierne zaoblené.
A o čom sa v tejto budove rokuje? No posúďte sami, aká reklama visí pred ňou :) Že by hviezdne vojny v komisii?
Ale z iného pohľadu tá budova pôsobí predsa len serióznejšie.
Z európskej štvrte som sa presunula viac do centra mesta a ocitla som sa v turistami najviac atakovanej zóne. V Bruseli prakticky neexistuje deň alebo hodina dňa, kedy by sa v centre nenachádzali davy turistov, vytrvalo navštevujú pamiatky aj za dažďa. O to viac ich je, keď si počasie dá povedať. Dnes dokonca aj majitelia kaviarničiek a krčmičiek rýchlo zmobilizovali svoje sily a vytiahli všetky vonkajšie sedenia, takže svoju kávičku (alebo v Belgicku skôr pivo) si každý mohol vychutnať vonku. Osobne vôbec nie som pivár, ale hovorí sa, že má Belgicko prvenstvo v množstve jednotlivých druhov piva. Belgické pivo je menej alkoholické, ako to naše a častokrát sa s klasickým pivom veľmi nedá ani porovnať. No neviem, čo by povedali naši skalní pivári, keby im ponúkli ovocné pivo. Čerešňové sa napríklad volá Kriek a chutí ako veľmi dobrá malinovka.
Typické belgické domy sú zväčša tehlové a nemajú vonkajšiu omietku, sú celé pokryté ozdobnými tehlami. Stavebné pozemky sú tu drahé a preto stavajú skôr do výšky, ich domy bývajú štíhle, mnohokrát len na šírku jednej izby.
V sobotu a v nedeľu býva na námestíčku v centre (Place du Sablon) akýsi trh so starožitnosťami, je to celkom zaujímavá "podívaná", pretože sa na ňom dá nájsť naozaj všeličo, prevládajú starožitné obrazy, strieborné príbory a iné predmety, rôzne dózičky a ozdôbky, ale dá sa tu nájsť aj žehlička na uhlíky (mimochodom, stojí 25 euro) alebo rôzne staré formy na pečenie tradičných belgických "speculoos" - niečo ako naše medovníky, ale krehkejšie.
Tí, čo si nemôžu prenajať stánok to riešia často originálnym spôsobom.
Moje ďalšie kroky viedli na Grand Place, akési tunajšie hlavné námestie, na ktorom končia pomaly všetky uličky v centre. Na jar a v lete je na ňom vždy v sobotu kvetinový trh, ktorý len podčiarkuje jeho krásu a raz za dva roky v auguste na ňom pripravia kvetinový koberec, ktorý sa mi doteraz naživo nepodarilo zhliadnuť. Možno tento rok.
V okolí Grand Place sa nachádzajú najrôznejšie obchodíky a lákadlá pre turistov, najčastejší darček pre piateľov a známych z Belgicka je celkom určite čokoláda vo všetých jej podobách - tabličky, rôzne formy - zvieratká, pivové krígle či cikajúci chlapček manneken Pis a samozrejme pralinky, čo je o niekoľko tried vyššia forma našich bonboniér. Praliniek je predpokladám zopár sto druhov - vyberie si naozaj každý a tradičných čokoládovní je tiež veľký počet. Samotní Belgičania majú každý poväčšine svoju obľúbenú značku, na ktorú nedajú dopustiť. Leonidas, Godiva, Neuhaus a ešte mnohé a mnohé iné, pri pohľade do ich nádherne vyzdobených výkladov sa len málokomu nezbiehajú slinky.
A ak vám aj neponúkajú všade čokoládu, o dom ďalej vás budú pokúšať tradičným ručne vyrábaným pečivom podľa starých receptúr. Čokoláda aj drobné pečivo sa tu predáva na váhu.
Ďalším typickým tunajším suvenírom je známa belgická čipka a gobelíny.
Z Grand Place som sa nechala doslova unášať davom, aj keď som vedela, kam ma dovedie - no predsa k známemu cikajúcemu chlapcovi menom Manneken Pis. Podľa legendy sa bohatému mešťanovi na mestskej slávnosti stratil synček a keď ho po 5 dňoch našiel, tak ho našiel práve v cikajúcej polohe a na vyjadrenie svojej radosti mu dal postaviť sochu. Bruselčania ho občas poobliekajú, má naozaj veľmi bohatú garderóbu, myslím, že sme mu už podarovali aj slovenský kroj. Dnes bol ale nahý.
Svoju prechádzku som zavŕšila pred katedrálou Saint Michel.
A že vás z toľkého chodenia rozboleli nohy? Žiadny problém, prosím polebeďte si na jednom z ležadiel, toto by mohli zaviesť aj v Bratislave, takéto lehátka v centre mesta by sa mi naozaj páčili.
