Som osoba stále hľadajúca svoje miesto vo svete. Pracujem momentálne v Bruseli ako lekárka.Nadovšetko milujem deti a letné tábory pre ne. Najviac si cením úprimné priateľstvo. Vo voľnom čase sa rada venujem potulkám po meste aj prírode a výtvarným činnostiam všetkého druhu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy z budovy zvnej nemocni, Čriepky môjho detstva, Kdo si hraje, nezlobí, Súkromné, Nezaradené
Minulý víkend bol v Bruseli bohatý na akcie - v sobotu boli otvorené európske inštitúcie pre verejnosť a celý víkend prebiehala pri Atomiu akcia zvaná Euroferia - rozumejte veľká španielska party na ulici. Tak ak ste zvedaví, tak si pozrite fotky.
Vždy dva týždne v roku sa otvoria pre verejnosť brány kráľovských skleníkov v Laeken v Bruseli. Okrem skleníkov si zvedaví návštevníci môžu prezrieť aj časť kráľovskej záhrady. Či sa mi tú krásu podarilo aspoň čiastočne zachytiť, posúďte sami.
Len tak, ísť tak trochu za nosom, nikde presne, ale za to na veľa miest, nestihnúť zďaleka všetko, ale za to na taký pohodový víkend až až...bez cestovky, bez sprievodcu, ale s otvorenými očami a srdcom, s očakávaním...len tak...sme na seba nechali dýchnuť parížsku amosféru...a môj objektív bol pri tom s nami.
Po období, kedy sme v Bruseli zažívali takzvané typické belgické počasie - keď je vonku vlhko, dážď priam visí vo vzduchu a atmosféru dotvára skoro vždyprítomná biela obloha a keď sa človeku chce spať, spať a spať, sme sa konečne dočkali zmeny! Priatelia, jar je už pravdepodobne tu. Vzduch vonia, slnko tento víkend nešetrilo svojimi sympatiami s obyvateľmi Belgicka a ukazovalo sa vo svojej plnej kráse. Celý Brusel sa tento víkend zalial slnečnými lúčmi a ja som sa rozhodla, že takú chybu, že by som ostala sedieť doma, určite neurobím. A tak som sa po dlhšej dobe vybrala so svojim fotoaparátom na lov. Pozývam vás na prechádzku.
Ak by som chcela jedným slovom zhrnúť zdravotnú starostlivosť o detských pacientov v belgickej nemocnici, kde pracujem, použila by som slovo PROFESIONALITA. Na úplne všetkých úrovniach a za každých okolností. Naozaj som nikdy nepočula, že by sa lekár alebo zdravotná sestra k niekomu správali povýšene, zvýšili na neho hlas či dali najavo svoje podráždenie. Samozrejme, že profesionálne správanie k deťom aj ich rodičom majú naučené a veľakrát má od spontánneho prejavu celkom ďaleko, ale verím tomu, že to rodičom aj deťom dobre padne. Stalo sa vám na Slovensku niekedy pri odchode z oddelenia, že vám primár poďakoval za prejavenú dôveru? Môj šéf to tu rodičom hovorí pravidelne. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako to v praxi vyzerá, čítajte ďalej.
Mamy sú úžasné bytosti na svete, o tom vôbec nepochybujem. A je jedno, odkiaľ pochádzajú...
O tom, ako sa môže stať zavináč prostriedkom komunikácie, aj keď je reč tentokrát netypicky o rybe.
Minulý týždeň som mala také malé déja-vu. Občas sa mi to stáva a býva to väčšinou príjemný pocit. Neviem, či to poznáte, ale je to okamih, kedy sa vám na základe niečoho banálneho vybaví úplne živá a plastická spomienka na detstvo. Okolitý svet prestane na chvíľku existovať a človek sa prenesie o kopu rokov späť.
