Tentokrát bola zdrojom môjho zamyslenia obyčajná mandarínka. Ako som ju začala šúpať, tak jednoducho tak zavoňala, že sa mi behom chvíľočky, ktorá nemohla trvať viac ako pár sekúnd, vybavila atmosféra Mikuláša. Možno je to aj preto, že kedysi na ne muselo široké príbuzenstvo vystáť poriadnu frontu. Ale mandarínky v mikulášskych balíčkoch nesmeli nikdy chýbať. K nám domov chodieval Mikuláš, nebol to žiadny Dedo Mráz so Snehulienkou, aký sa každoročne previezol na koči Bratislavou, a dokonca nás aj navštívil v škôlke, a potom neskôr v škole. Dodnes si pamätám, ako sme s mojím bratom spoločne striehli a prisahali, že tentokrát už naozaj nezaspíme celú noc, aby sme ho zazreli. Nikdy sa nám to nepodarilo! Večer predtým sme poctivo drhli svoje čižmičky, aby nás ani len náhodou neobišiel. Dodnes celkom nerozumiem, ako sa našim rodičom podarilo „akciu Mikuláš“ vykonať tak, aby sme sa nezobudili, pretože teraz, keď som už dospelá, sa vždy ráno zakrádam, aby som aj ja svojim blízkym nepozorovane do okna podstrčila nejakú maškrtu, ale parkety a okná vŕzgajú, skoro vždy o niečo zakopnem a často niekoho zobudím. Rodičia sú hold talenty. Na Mikuláša sme sa nechali zobudiť vždy o minimálne polhodinu skôr, aby sme si stihli dôkladne poprezerať všetko, čo nám bolo do čižmičky nadelené. Predtým sme ale mali náš spoločný každoročný rituál, ktorý sme nemohli vynechať - s maminou sme sa pomodlili a zaspievali si Mikulášsku pesničku, každý rok bol scenár rovnaký. Pamätáte si ju ešte niekto?:
Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti, modlitbičku,
Zlož tú svoju, plnú nôšku, daj nám darov, svojich trošku,
Či koníčka medového, či koláča makového,
Veď ty strýčku Mikuláš, mnoho dobrých darov máš.
A potom už mohlo nastať objavovanie balíčkov s rozžiarenými očami, náš balíček vždy obsahoval samozrejme rôzne čokoládky, cukríky, žuvačky, ale aj tie mandarínky, banány a nesmelo chýbať uhlie a cibuľa, aby sme si zase nemysleli s bratom, že sme až takí frajeri! Výnimočne sme mali v balíčku aj drobné hračky, farbičky alebo strúhatko. Mikuláš bol proste udalosť, po celý deň sme s bratom obdivovali balíčky, a dodnes si pamätám, že sme ich niekoľkokrát cez deň vybalili a zase zabalili. Popoludní nás čakala ešte milá návšteva u starých rodičov, ktorí nás presvedčili, že aj k nim Mikuláš prišiel a čosi nám u nich nechal. Tak vidíte, akú moc má jedna mandarínka, pričarovala mi späť milé chvíľky detstva ako šibnutím prútika.
Ktovie, či budú mať aj dnešné deti také magické spomienky. Trochu ma pri pohľade na reklamy v supermarketoch a na vystavených Mikulášov už od Všech svätých mrzí, že sa to čaro niekam vytráca... Alebo som už len hrozne dospelá?
