Väčšinu našich kardio detí tvorili deti s vrodenou vývojovou chybou srdca, ktoré majú namiesto dvoch srdcových komôr len jednu a sú po niekoľkých operáciach srdca. Bežného tábora sa zo zdravotných dôvodov nemôžu zúčastniť. Napriek tomu majú aj oni obrovskú chuť prežiť táborové prázdniny so všetkým, čo k tomu patrí.
V nasledujúcich fotografiách a príbehoch vám ponúkam malú mozaiku toho, čo sme spolu s deťmi zažili.
Deti vytvorili 5 miest, ktoré sa po celú dobu trvania tábora snažili získať štatút kráľovského mesta a jeho obyvatelia sa za výnimočne galantné činy mohli stať rytiermi. Mali sme dievčenské mestá Popoluškovo a Kurín a chlapci si zvolili Mesto mušketierov, Gladius a Kartágo. Na konci tábora sa všetkým podarilo povýšiť do stavu rytierskeho a všetky naše mestá sa stali kráľovskými mestami.
Naše deti sa do všetkých činností zapájali úplne naplno, so všetkou energiou, či už to boli tvorivé činnosti, súťaže zamerané na pamäť alebo vedomosti alebo dokonca aj drobné športové aktivity. Pri ohni sme spievali takisto z plných pľúc.
S deťmi sme veľa tvorili, maľovali, strihali, proste šikovné ruky sa nezapreli a išlo im to naozaj super.
Keď boli takýto "fešáci", tak nás chceli hladkať :)
Ani dievčatá sa nedali zahanbiť v tejto činnosti zvanej "patlanie". Dajú sa takto vytvoriť naozaj krásne pohľadnice.
Maľujem, maľuješ, maľujú všetci - výroba ťažítok z kameňov. Výborná činnosť, len treba mať veľké zásoby kameňov, keďže je spotreba malých umelcov naozaj vysoká.
Spať budeme určite ako v bavlnke, keďže sme si vyrobili takéto krásne indiánske lapače snov, cez ktoré prepadnú len tie pekné a dobré sny.
Aj výroba obrázkov servítkovou technikou nám išla dobre.
Po sústredení pri ručných prácach nám skvele padlo občerstviť sa v bazéne. Fešáci vo vestách sú naši plavčíci, ktorí si to otvorili ako živnosť, dávali na nás naozaj dobrý pozor. Svedomito sa ujali svojej úlohy - keď niektoré z malých detí chcelo vliezť do bazéna bez záchranného kolesa, tak mu dohovárali: "tá voda ti je veľká, musíš si zobrať koliesko." Boli svetoví. A ešte protestovali, či by tie vesty nemohli byť modré, ale nemohli, lebo modrá vraj nie je reflexná farba....
Voda je supeeeer.
Po mnohých týchto činnostiach nám deti aj poriadne vyhladli....
Raz sme si aj úplne sami pripravili obed v ohnisku - pečené kuracie stehná v alobale so zemiakmi, cibuľou a slaninkou. Stačí na to 45 minút v pahrebe a obed je na stole. Decká sa snažili ostošesť, všetko urobili samé a aj im chutilo.
Úspech mala tiež kuchárska súťaž - dostali 200 Sk, za ktoré mohli nakúpiť to, čo len chceli a potom pripravili jedno nevarené jedlo. Za úlohu mali aj vyzdobiť stôl a zabezpečiť obsluhu. Naozaj sa im darilo, ochutnali sme nepečené rumba gule, smotanovo - ovocnú tortu, ovocné poháre so šlahačkou, plnené piškóty a aj vynikajúci zeleninový šalát. Porote najviac chutili rumba guličky, ale nakoniec sme sa vrhli na všetko - asi do 10 minút nezostalo nič.
Nenechali sme v hanbe ani rôzne športové aktivity a súťaže - každý sa zapojil toľko, koľko vládal, limity si deti určovali sami.
Tu sa chlapci snažia popodávať si zápalkovú katuľku na nosoch ako štafety, nie je to vôbec jednoduché, ale krásne pri tom krčia nosy :)
Nádherné motanice detí vznikajú pri hre zvanej Twister, kedy si musia ukladať nohy a ruky na farebné kruhy nakreslené na plachte, vypadáva ten, kto svoju motanicu rúk a nôh neudrží a spadne.
Keď si chcete užiť kopu srandy a navyše je vám teplo, odporúčam hru "dekobal", stačí vám volejbalová sieť, dve deky a kopa sáčkov s vodou. Cieľom je prehodiť čo najviackrát sáčok s vodou cez sieť. Ak to družstvo oproti nechytí, jeho smola, bude mokré :)
Aj hra, ktorá sa volá lakros sa deckám veľmi páčila. Hrá sa na futbalové bránky, a chytá sa loptička do špeciálnych "lakrosiek", hráči si prihrávajú medzi sebou a snažia sa dať súperovi gól.
Prišli nás navštíviť aj motorkári s obrovským srdcom - boli úžasní. Urobili deckám neskutočnú radosť. Navyše sme si mysleli, že každého povozia na jednej motorke...ale naše deti im prešli cez rozum, po asi hodine vozenia začali vymenovávať, kto ešte nebol na ktorej motorke...nakoniec boli všetci na všetkých...títo ľudia im venovali to najcennejšie - svoj čas. V 40 stupňovej horúčave vozili naše deti vyše dvoch hodín po parkovisku. Ďakujeme!
Okrem koní pod kapotou majú naše deti radi aj tie živé.
Inak chceli by ste omladnúť? Skupinka našich detí má pre vás riešenie - Kosťodisk. Nosí sa na chrbte a mladne sa z neho. Teda aspoň podľa reklamy, ktorú nám deti urobili.
Absolvovali sme tri výlety - do Bojníc, kde sme si pozreli ZOO, do Trenčína (vymysleli sme si tzv. mini okruh - pretože aj malý okruh bol nad naše sily, ukotvili sme pri studni lásky a sokoliaroch) a tretí výlet bol do Čičmian, Rajeckej Lesnej a na koníky do Fačkova. V bojnickej ZOO naše deti zaujali najviac zmrzlina, ľadová drť, motokáry a kukurica, ale aj zvieratá boli fajn, hlavne slony.
Fotenie s orlom v Bojniciach, všimnite si, že sa orol snaží chudák zdrhnúť...ešte, že sa neobesil.
Nikdy sme sa neprestávali smiať.
Ešte dlho budeme všetci spomínať na romantiku pri táboráku - oheň má zvláštne čaro...
A čo dodať na záver? Hádam len to, že sa určite stretneme o rok už na siedmom kardio tábore, určite s niektorými inými deťmi a na inom mieste, ale s rovnakým pocitom v srdci - že sme jedna veľká rodina, máme sa radi a prežijeme časť prázdnin tak, aby sme na to mohli ešte dlho spomínať.
Všetky zúčastnené deti mali celý tábor zadarmo, bol hradený výlučne zo sponzorských príspevkov. Ďakujem Nadácii Detského kardiocentra, Slovenskej kardiologickej spoločnosti a Nadácii Slovenskej kardiologickej spoločnosti za generálny sponzoring. A na koniec - last but not least - z celého srdca ďakujem všetkým dobrovoľníkom - Aničke, Danke, Deniske, Ďarmimu, Johnymu, Katke, Lenke, Macke, Medveďovi, Milanovi, Peti, Peťovi, Pištovi, Pucimu, Robovi, Slamke a Zuzke, ktorí nám robili vedúcich bez nároku na mzdu a z vlastnej dovolenky. Bez nich by sme kardio tábor nemohli zrealizovať.
