život je zvláštny

človek sa musí nauč vyrovnať s dosť ťažkými skúškami.keď si to tak normálni ľudia ktorý pracujú za normálnu mzdu,majú rodinu,požičky spočítajú koľko dobrého sa im za časť života ktorý je nespomene si na veľa vecí.skor si spomenie len na to zlé.to je zvláštna vec.ja čo mám 24rokov a spomínam čo bolo a čo je tak je zvláštne,že nič dobré moc nebolo.či to bolo detstvo,puberta,alebo dnešná situácia nieje to nič moc.miesto toho aby som si užívala života,chodila na diskotéky a s priateľmi von tak je to naopak.kvoli naivnej láske k človeku pomocť mu zachrániť život splácam iba dlhy a robím denný rozpočet ako celý mesiac vyžiť.keď tak nad tým premýšlam nemám nič.život ktorý nemožem priznať rodičom a ani priateľov ktorým možem povedať niečo.prídem z práce do garzonky,pozrem na moju polovičku ktorá mi pomohla ku dnu a nedostávam ani odneho niaku útechu alebo vďaku za tie roky čo som preňho spravila.iba stále bere a bere a ja neviem povedať nie.nemám sa komu zdoveriť čo má človek robiť ďalej.hovorí sa raz si dole a raz hore.za celých 15rokov som len dole a naivne čakám kedy príde to hore.