Prológ: Tajomný príbeh Lea Von De Batera

Tento príbeh sa odohráva v dobe, keď ľudia už poznali chuť instantnej kávy aj chuť COCA-COLY, keď mali k sebe už tak blízko ako dnešný pastieri pouličných štetiek a bitkári s injekčnými striekačkami. Tento príbeh je však skutočný, práve v tom, že náš hrdina Leo Von De Bater je až neskutočne realisticky vymyslený. Môžeme to chápať aj tak, že za neustáleho prdenia z fazule a dávenia počas jazdy v električke vám príde špatne. Aj keď kúzlo z jazdy už dávno pominulo. Preto buďte smelý pri čítaní týchto riadkov. Buďte vyrovnaný s tým, že sa počas čítania dostanete do bezváhového stavu aj do postele. Možno že hlboko do noci nezaspíte, pretože vás budú napadať myšlienky, ako sa najúčinnejšie odpraviť z tohto sveta, ako sa konečne naučiť čítať z mapy, ktorú budete k tomuto príbehu určite potrebovať. Môžem vás smelo varovať, že aj v tých najintímnejších chvíľach vášho uponáhľaného života, keď ste sami s toaletným papierom, nespustíte z tohto úprimného príbehu oči. Zo slzami na tvári a za neustáleho tlačenia, budete aj naďalej čítať. Preto buďte silný, keď vám dôjde kyslík, keď vám kyslomliečna zákysanka spečatí vaše spodné prádlo. Preto buďte silný, keď dôjde vo vašom lietadle benzín, keď vá

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Časť prvá:

Pílky kladivá nebeské


Leo Von De Bater sa prebudil o tri štvrte na tri úplne ráno, hodiny ubiehajúce svoj nekonečný kolotoč v kuchyni. Sipeli a piesok sa míňal. Všetko sa točilo a vo vetre trepotavo mávali dievčenské nohavičky zavesené na sušiaku pred oknom.

Leo Von De Bater sa preplazil z mokvajúceho pyžama do slnečného svitu neónovej lampy, ktorá ešte stále len tak ľahkovážne blikala. Pulzovala a neomylne oblizovala Leovi čelo, myslel si že sa chveje. "Nechveje !" "Chveje !" "Vravím ti, že nechveje !" Tak nechveje ! Ešte stále mával stavy, keď bol v delíriu a počúval hlasy a iné lákania do a von s postele. Leo Von De Bater bol už raz taký. Prišiel k posteli a na matrac vylial pivo, ktoré sa penilo ako teplá mydlová pena na chĺpkoch trojuholníka nekonečnej rozkoše. "Budem musieť ísť..." zreval a v povetrí pred oknom ešte stále mávali dievčenské čipkované nohavičky. Mechúr mal preplnený na prasknutie a jeho oči blikali Morseovu abecedu smerom k záchodu, aby sa kúzlotvorne omotal toaletným papierom. Na dva kroky od sochy lesbickej Venuše nabral piesok do hrsti a dolial ho hodinám. Urobil ešte dva kroky a vykríkol. Moč vyšumel na mäkkom koberci a parketách, ktoré smerovali špicmi svojich striech smerom na západ. A záchod veselo splachoval ďalej. Oči uprel k nebu kvetinovaných tapiet, k obrazu panny zarastenej púpavou, k tečúcim hodinám. Uprene hľadel do prázdnej tmy, ktorou izba ešte stále dýchala. A akoby náhodou vyrezával nožíkom do parkiet obliatych vlastným močom srdiečko. Kardiochirurgický zákrok oceľovým nožom do bukovej podlahy mu vytlačil tri slzy, ktoré stekali od predničky dolu. "Ešte je zavčasu" prehovoril jedným kútikom úst a pery sa mu nesmelo triasli. Na ulici vo vetre mávali lampy na odchod milencom. Bol smutný z toho, že v posledných dňoch neudrží ani moč, či kúsok chleba v dlani.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vravieval si "Radšej nech nejem akoby som mal plakať.

Ale vtedy bývalo ešte dobre. Prišli aj časy, keď padalo lístie zo stromov a on spával pod stromami spolu s lístím. V tom období býval primitívny a hlúpy. Aj keď Leo nepreukazoval žiadnu zhovievavosť k vlastnému telu, práve toto obdobie bývalo pre jeho žalúdok bremenom. Avšak jedného novembrového dňa sa lady prelomili. Stretol Ju. Ju mala postavu a nohy do oblohy. Leo sa triasol, ale Ju bola vyrovnaná osobnosť. Leo bol plachý a Ju bola extrovertná. Leo bol nepriebojný a Ju vynaliezavá. No aj tak sa priťahovali.

Ju neverila v Boha, Leo veril v štyroch.

SkryťVypnúť reklamu

Ju bola prelietavá Leo bol papučovo- balkónový typ, no aj tak sa priťahovali. Stála v električke váhavo mlčala a dívala sa na domy a čas, ktorý pulzujúco ubiehal okolo nej. Leo Von De Bater sa díval uprene na jej prednosti a ako malé batoľa kontroloval jej dych. Hľadel na Ju dovtedy pokým nevystúpila a stratila sa z dohľadu na niekoľko bezsenných nocí a dní. Leo nevedel, kam môže vôbec kráčať a vôbec nechápal prečo odchádza. Ešte niekoľkokrát prešiel všetky alternatívy akým smerom kráčala, no v noci to konečne vzdal. Nasledujúci týždeň spával spolu s lístím a opäť pod stromami. Spal a mokol a opäť spal a triasol rukami, až do úplného vysilenia. Potom znovu nastúpil do električky a znovu stretol Ju. Stála asi tri metre od jeho tela, pretože Leo v tej chvíli mal dušu úplne inde. Duša sa rýchlo vrátila späť a s ňou Leo do svojho pohlavia. Na diaľku cítil chvenie jej hebkých nozdier. Cítil ako pomaly vlhne jej nedočkavá buchtička obštrikovaná nekonečným radom pozitívne nabi- tých chĺpkov. Cítil sa pri nej veľkolepo, aj keď bol od nej tri metre. Cítil, že sa míňa ako piesok v hodinách do jej tela. Bol to chladný november a Leo Von De Bater bol smutný z toho, že nie je pri Ju. Po týždni trápenia, keď znovu spával s lístím ho nebezpečne prepadli prízemné mrazy. Leo Von De Bater sa po tejto skúsenosti konečne odsťahoval do svojej vili na Slavíne. Vilu zdedil po svojej starej mame, no pre Lea Von De Batera to bolo omnoho ťažšie, ako by ste to mohli chápať. Bolo to náročné nasťahovať sa tam, kde zomrelo už toľko ľudí. Leo Von De Bater jednoznačne v tej chvíli pochopil, že aj on musí zomrieť.

Peter Vereš

Peter Vereš

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... Nech je vám ľahko na duši ...... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu