Vyštudoval na Slovensku techniku a aj sa tu oženil, zostal žiť a pracovať. Pred pár rokmi bol v nemeckom koncerne na Slovensku v telko divízii ocenený za Pracovníka roka. Že zaslúžene, som sa presvedčil aj osobne, keď sme pracovali na projektoch v jednom tíme. A začal som si uvedomovať, že mi imponuje jeho kultúrne odlišná poctivosť, neagresívne, ale o to trpezlivejšie zameranie na výsledok. Jednoducho vzácne, nevystrkujúce sa vlastnosti, ktoré oceníte vtedy, keď k nemu nevedú žiadne ľahké cesty, či skratky.
V krátkych chvíľach voľna mi pri káve rozprával a svojich rodičoch, farmároch, ktorí mu umožnili štúdium. Keď sa v Sýrii rozhorel tragický ozbrojený konflikt, neraz som si na týchto neznámych ľudí, ich možné osudy, aj na Mohamada spomenul.
Priznávam, Mohamad nie je ten typ človeka, ktorý dnes napĺňa témy na titulkách. Hovorí plynule slovensky a pôsobí na vysoko kvalifikovanej pozícii. Ale spomínam si na americké štúdie, ktoré argumentovali, že ekonomiku USA vždy pozitívne naštartovali vlny prisťahovalcov. Priniesli nové podnety, pracovné sily – tie vysoko kvalifikované pre rozvoj technológií, aj tie nízko kvalifikované pre prácu, ktorú nechcel robiť nikto iný. Viem, nie sme USA, sme malá krajina (s generáciami a vlastnými vlnami utečencov, ktorých druhí prijali), a nie všetky paralely sa dajú použiť. No napriek tomu si myslím, že citlivé otázky sa nedajú riešiť krikom, paušalizovaním ani zjednodušeným hodnotením.
P.S.: V rakúskom spravodajstve som videl reportáž o prijatí 500 utečencov z Rakúska na Slovensku. Vykresľovala úprimné zhrozenie rakúskych novinárov nad technickým stavom ubytovacích kapacít v Gabčíkove, kde majú nájsť presídlení utečenci nový dočasný domov…
