Spomenul som si na pridelenie svojho prvého služobného vozidla. To vzrušenie pri zisťovaní farby, výbavy, pri prvom naštartovaní!? Nie inak to bolo aj u kolegu. Preklikal si modely troch značiek, s ktorými má naša skupina firiem rámcovú zmluvu. Ale ani jedno nevyhovovalo jeho predstavám aj napriek tomu, že v ponuke je aj luxusná nemecká značka...
Kolega vývojár mal neotrasiteľnú víziu – športové, akčne vybavené auto s výkonným motorom. Chcel práve také a koniec. Na otázky, či chce jazdiť cestné preteky, alebo len tak trhať asfalt a zbierať pokuty na ceste za zákazníkmi, nevedel nič zmysluplné povedať. Zrazu sa z motivačného benefitu stal demotivačný.
Určite to viacerí poznáte. Služobné vozidlá sú nezriedka využívané súkromne, zdaňované ako benefit a (nielen IT) firmy zavádzajú striktné pravidlá – takzvané Car Policy, aby vyhoveli aj daňovým predpisom, aj využili flotilu áut na motiváciu pracovníkov. Autá sú predsa nie zanedbateľnou súčasťou prevádzkových nákladov. Viem o firmách aj v IT či telekomunikačnej oblasti, ktoré pri služobných vozidlách prekročili nejednu hranicu. Je to dnes síce skôr raritná výnimka, keď sa radoví vývojári vozia v luxusných autách, len aby boli spokojní a stabilizovaní, no sú také prípady.
Donedávna som spolupracoval s veľkou americkou firmou so zastúpením v Londýne aj v Paríži. Práve v Londýne som zažil malé prekvapenie. Obchodný zástupca tam prišiel na nablýskanom Rolls-Roycei. Keď si jeho parížsky šéf všimol môj úžas, vysvetlil, že u nich si z rozpočtu môže kúpiť také auto, aké chce. Asi im na to vyšlo. Trochu inak vyznelo stretnutie so šéfom tohto riaditeľa o pár týždňov neskôr v Paríži. Prišiel do centra na nábreží Seiny na veľkej motorke, zaparkoval, zložil si prilbu, napravil golier saka a s úsmevom povedal, že pre neho je v zápchach motorka najvhodnejší dopravný prostriedok. Veď aj tak sa dá...
Pýtate sa, ako to dopadlo s mladým IT kolegom a jeho služobným vozidlom?
Preveril som možnosti výnimky u požadovanej značky, ale neuspel som. Kolega aj tak po dvoch mesiacoch odišiel pracovať inam. Keď som ho pred týždňom stretol, zdalo sa mi, že nastupoval do pekného, ale nie výnimočného vozidla.
Nie, nemá zmysel kupovať vývojárovi, technológovi či IT architektovi auto typu Ferrari, Porsche alebo Lamborghini. Ak je také auto pre niekoho vysnívaný cieľ, tak nech zostane jeho koníčkom. Vo firme – a v IT firme o to viac – musia platiť jasné a prehľadné pravidlá. Inak sa vám celá rozsype.
