A viete, ako zistí ítečkár na Slovensku, že je lepšie?
Predsa na displeji. Lebo trochu nadnesene si dovolím tvrdiť, že po temných deväťdesiatych rokoch – po miléniu – aj kurzor na obrazovke začal blikať oveľa optimistickejšie.
Postmečiarizmus, mafiáni a strašidlo Y2K
Koniec deväťdesiatych rokov priniesol na Slovensku doznievanie mečiarizmu a riešenie všetkých jeho dôsledkov. Vojna mafiánov – často napojených na štruktúry štátu – sa denne odohrávala na slovenských uliciach – s vraždami a výbuchmi v priamom prenose.
Na Bajkalskej ulici v Bratislave som na vlastné oči videl najznámejšiu mafiánsku popravu pred hotelom Holiday Inn, ktorý bol miestom konania IT konferencií a tiež obľúbenou lokalitou podnikateľov svalnatých postáv jazdiacich na obstarožných čiernych bavorákoch. O dva roky sa v Dunajskej Strede odohrala najväčšia mafiánska masakra a o pár mesiacov neskôr v Bratislave na Mraziarenskej ulici sa na piaty pokus skončil život ďalšej známej postavy podsvetia, človeka, čo prvé veľké porevolučné peniaze, popri vekslovaní, zarobil aj úspešným dovozom žiadaných osobných počítačov. Nie že by sa všetky tie dramatické udalosti IT nedotkli – v dusnej atmosfére doby bolo treba šetriť, uťahovať si opasky a projekty realizovať maximálne úsporne a hospodárne.
Do toho prišiel rok 2000, Millennium Bug a prechod informačných systémov na dátumy nového formátu. Dnes si už našťastie málokto spomenie, koľko sa ten strašiak s menom Y2K – hovorovo Wai-tu-kej – objavoval. V krízových scenároch hrozilo, že 1. januára 2000 nám systémy zahlásia dátum 1. 1. 1900, čo sa našťastie udialo len výnimočne. Ale keď si spomeniem, koľko projektového plánovania, IT zdrojov a práce pri nasadzovaní aktualizovaného softvéru, firmvéru a záplat v existujúcich systémoch si to všetko vyžiadalo, ešte aj po rokoch cítim to napätie.
Tak prišiel rok 00
Novému miléniu kraľoval rozvoj internetu a celkové zlepšovanie ITCOM infraštruktúry. Pamätáte si, že pripojeniu na internet musí predchádzať cvrlikanie modemu? Aby sa zostavilo spojenie J. To už prestalo platiť. Na Slovensku sme opreteky budovali širokopásmové siete – chrbticové aj prístupové – a služby sa neustále zlepšovali a zlacňovali. Realizovali sa veľké projekty ako Štátna pokladnica, mýtny systém a celý rad projektov v rámci informatizácie štátnej správy. Na trhu ponúkali služby už traja mobilní operátori a ich ceny tlačil konkurenčný boj čoraz viac k prijateľným hodnotám.
Množstvo portálov a internetových služieb prinášalo nové nápady a online možnosti. V tom čase sme sprístupnili internetový inkubátor, na ktorom si mohol každý naostro vyskúšať životaschopnosť svojho projektu. Za symbolické ceny sme kúpili Sun Microsystems servery s legendárnymi procesormi SPARC (vtedy to bolo synonymum servera pre internetové služby), k tomu operačný systém Solaris (na ňom bežala veľká časť internetu) a programové vybavenie od ORACLU – aplikačné a databázové systémy, pripojili sme to na internet a bežali na tom viaceré e-shopy. Keď technologické giganty škrtli marketingové peniaze, inkubátor sme zavreli. Na Slovensku sa však rozvíjali nové e-shopy a portály a získavali si čoraz viac pravidelných zákazníkov.
Prasknutie .com bubliny
Ale boli aj dramatickejšie príbehy. Hodnoty akcií internetových spoločností od roku 1994 celosvetovo rástli závratným tempom a tento trend ovplyvnil aj malý slovenský trh, aj keď nie tak dramaticky. Spoločnostiam s koncovkou .com hodnota akcií rástla priam do neba napriek tomu, že mnohé nikdy nevytvorili ani cent zisku. Investori vrátane fyzických osôb sa predbiehali v nakupovaní akcií, až sa v marci roku 2000 objavili prvé príznaky spľasnutia tejto bubliny. Áno, stále vznikali nové idoly, bohatí mladí úspešní ľudia a obdivovaný kinder manažment velebený za svoje netradičné spôsoby (či skôr nespôsoby), no zmena bola na spadnutie.
Ešte vo februári roku 2000 bola veľkolepá Partnerská konferencia v novootvorenom Hoteli Belaggio v Las Vegas, lietali sme malými lietadlami nad Grand Canyonom či zažili veľké večerné eventy na vrchu veže Stratosphere. V apríli 2001 sme síce ešte bývali v hoteli na Stripe, ale obedy už boli balené do papierovej škatule a jedlo sa plastovým príborom na chodbe. Potom už aj tak prišla spolupráca na diaľku a kolaborácia a telekonferencie a sedeli sme v zasadačkách s umelým osvetlením. A podobne všetky tie regionálne mutácie IT podujatí od Tatier po Donovaly.
Hodnota akcií mnohých firiem sa z večera do rána úplne prepadla, množstvo spoločností skrachovalo a zmizlo z trhu. Pre drobných investorov to znamenalo obrovské straty. Jeden z mojich známych tu na Slovensku, čo do akcií investoval nemalé prostriedky, mi vtedy smutne oznámil: „Vrazil som do toho všetko, čo som zarobil, chvíľu to kráľovsky zarábalo, ale teraz som majiteľom Zberných surovín.“ Narážal na fakt, že hodnota akcií bola asi nižšia ako cena papiera, na ktorom by ich vytlačili…
Všetko cez IP – aj útoky
Napriek dramatickým okolnostiam sa technológie naďalej rýchlo rozvíjali. Aj obozretní bankári, ktorí na Slovensku prešli dobou 35 % úrokov a po nej buď krachom, alebo reštrukturalizáciou a privatizáciou, pochopili, že siete prepájajúce ich pobočky musia byť na báze IP technológií. Konvergentné siete prenášali dáta všetkých aplikácií a protokolov, pribudol k nim hlas z IP telefónie a video streaming. A, samozrejme, bolo treba riešiť bezpečnosť sietí, keďže ohrozenia a útoky prišli spolu s novými otvorenými architektúrami.
Platí to, čo som písal o predchádzajúcej dekáde – niektoré slovenské firmy prežili a ďalej prosperovali, no zahraničných spoločností a globálnych hráčov bolo na trhu každým rokom viac. Prinášali na Slovensko profesionálny prístup, možnosti zamestnania za výhodných podmienok a osobný rozvoj, ale aj priame dosahy turbulencií zo zahraničia a neraz aj prepracované korupčné praktiky.
Naplno som vtedy pochopil, že ani v IT svete nie je nič večné a nemenné. Z mapy IT a telekomunikačného sveta zmizli také žiarivé značky ako Stratacom, Digital Equipment, Compaq, Tulip Computers, Commodore, 3Com, AltaVista, MCI WorldCom a stovky ďalších. Jednoducho – nie vždy prežili najlepší, ale tí, čo sa najrýchlejšie prispôsobili novým podmienkam.
Za rohom členstvo v EÚ, menovej únii a deregulovaný trh
Že Slovensko má za sebou úspešný príbeh, dokazujú v posledných rokoch mnohé outsourcingové centrá, niektoré invenčné startupy a dlhodobý nedostatok IT odborníkov. Ale aj nárast HDP a pokles nezamestnanosti a, samozrejme, členstvo v EÚ a menovej únii. Nikdy sa naša ufrflaná krajina ešte nemala tak dobre, no napriek tomu pred ňou stoja mnohé výzvy, v ktorých IT a telekomunikačné technológie zohrávajú dôležitú, ak nie kľúčovú úlohu.
Ktoré to sú a prečo, skúsim vysvetliť v ďalšej časti…
