Prvááá: Odkedy ženy pripaľujú mužom?
Vie mi niekto statočne zodpovedať kedy sa to začalo? Bola to Marlene Dietrich, Madonna? Kleopatra? Ja sa skrátka pýtam, ako je možné, že pripaľujem? Mala by som asi začať tým, že sa zo mňa na čas stala Rimanka. To znamená, že ciao-vujem, bell-ujem, v Ríme vačšinou aj Rímujem, vesp-ujem (vespa - tal. motorka), mangi-ujem (mangiare - jesť), fačujem totalmente všetko (fare - robiť). Ale od včera - kacco - (kazzo=neslušný výraz s obľubou používaný) aj PRIPAĽUJEM! A ide mi to veľmi dobre, nikdy som v sebe tento talent doteraz neobjavila. Vyzerá to asi tak, že idem po ulici, s cigaretou v ruke, okolo vás hejno motoriek, v tom sa jedna zastaví tesne pri chodníku a mladík ma s úsmevom požiada o ohňa! Ja vytiahnem zapaľovač a pripálim mu. On zdvorilo poďakuje a odfrčí. Moja amíka (amica=kamoška) hneď navrhla, aby som sa tým v Ríme živila. Odvtedy stojím na rohu L´argo d´Argentina so zapaľovačom ako socha a keď mi hodíte eurášik, tak vám pripálim!
Druhááá: Ako si predstavujete sklonok?
Mne totiž sklonok vždy nápadne pripomínal krehký pohár na vysokej stopke, presne taký, ako sa používa na víno, teraz mám na mysli skôr červené. No a tej mojej amíke sklonok zasa pripomína výčnelok. Takže keď sa povie NA SKLONKU DŇA, tak ja mám pocit, že ten krehký sklenený pohár sa už na úplnom sklonku rozbije, potom v noci vyrastie, aby od rána ďalšieho dňa bol zasa nový sklonok, ktorého osud sa do večera naplní až kým zasa nepraskne samozrejme.
Takže ak by som mohla poprostiť zodpovedať tieto dve otázky, nič iné ma v živote mojom netrápi, len kade blúdim tade nad nimi rozmýšľam. Ďakujem.
