Nepokoje

Bývam v Prešove ,na sídlisku Sekčov. Najväčšie sídlisko Prešova ,v ktorom sídli okolo 30 000 ľudí sa stáva čoraz nebezpečnejším miestom. Nebolo to tak dávno, ako som sedel s priateľmi pri jednom vchode ,keď sa z pozadia ozval krik.Vybehli sme na križovatku a zjavil sa nám výjav . Skupinka okolo dvadsiatich ľudí (je možné,že ich bolo viac) nasledovala jedného chlapca.Skupinka pozostávala z chlapcov vo veku 14 až 16 rokov. Nasledovali ho s expresivnými a násilnickými prejavmi.Chlapec bol dotlačený ku kerovému porastu ,keď ho zasiahla sprška úderov a kopancov.Nebol však bitý jedným ,alebo dvoma ľuďmi,ale skupinkou piatich ,až šiestich chlapcov.Kopance šli hocikam,teda aj do oblasti tváre. Najväčší údiv vo mne vyvolal asi 12 ročný chlapec ,ktorý pribehol do centra agresie, kopol do toho chudáka a odbehol z centra diania so slovami ASPOŇ SOM SI KOPOL.Chudák sa nakoniec dostal s centra diania a s mänšími zraneniami utiekol.Nikto ho neprenasledoval.Cela ta partia,cela koncetrácia afektovanej,pubertálnej mládeže sa začala vracať,pričom dávali najavo celý spektrum ich primitívneho vzdelania.Boli to len expresívne výrazy bez podloženia faktov.Spomeniem si ešte na udalosť ,keď som zazrel človeka v stave alkoholického opojenia,ktorý niesol v ruke revolver.Niesol ho však na ulici.Samotný fakt,že človek nosí zbraň na ulici ma núti zamyslieť sa kam speje tento svet.Keď hovoríme o vyspelom štáte,tak v prvom rade hovoríme o bezpečnom štáte.Ale najväčšie nebezpečenstvo korení v ešte nesformovaných ľudských mysliach.