Vždy, keď niekoho stretnete, teda sa zoznamujete, odpovedáte stále na tie isté otázky. Kto ste, odkiaľ ste, koľko máte rokov (táto otázka padne so zdvorilostným úsmevom) a čo je vašou prácou.. Neskôr sú to otázky o vašom voľnom čase a možno aj o príbuzných. A potom konverzácia samovoľne pokračuje..Ak ste si navzájom aspoň trošku sympatickí..
Takže kto som? Som žena.. Veronika.. Psychologický profil si nechám na neskôr..
Odkiaľ som? Z malého mestečka, v ktorom sa skoro nikdy nič nedeje..
Koľko mám rokov? 25..Čiže pre niekoho som mladé mäsko a pre niekoho stará dievka..
Moje zamestnanie? Bola som už hocičím..To rozoberiem neskôr..
Tak to boli základné otázky. Prejdeme na ďalšie:
Voľný čas? Najradšej asi spím. A hneď potom čítam. Chodím von, čí už do prírody alebo do baru.
Príbuzní? Mám mamku, otca a dvoch úžasných bratov, o ktorých sa budem ešte veľa rozpisovať.
Základné zoznamovanie máme teda za sebou.. Ak som vám sympatická, aspoň trošku, pustime sa do podrobností.
O čom že to chcem písať? O mne.. Aké sebecké..Mám na to ale dobrý dôvod. Raz som svoje práce poslala do jednej literárnej súťaže. Mala som štrnásť či pätnásť. Nikto by sa nemal čudovať, že moja prozaická práca bola o láske. Ale kedže som sama o láske nič nevedela, netvrdím, že teraz viem, bolo to samé klišé. Ešte teraz sa za tie práce hanbím. Vrátili mi to späť s tým, že by som mala strašne veľa čítať a písať o tom, čo poznám. Držím sa tej rady dodnes. Čítam strašne veľa a všetko. Až mi to neprospieva, pretože potom čakám od života viac ako mi môže dať. Dokažem sa do knihy úplne vcítiť. Niekedy sa mi stane, že potom zabudnem na to, kto som vlastne ja. Musím konečne začať žiť svoj život..A kedže mám písať o tom, čo poznám, snažím sa toho prežiť, čo najviac. Z toho ma málokto z môjho okolia radosť, hlavne moji rodičia. Ale nieže by som to robila schválne. Ja sa vždy nechám uniesť svojimi prvotnými pocitmi a až potom, keď sa zo sna zobudím,zistím, že som mala rozmýšlať hlavou a nie srdcom..Lebo to niekedy klame.. Nešla som a ešte stále nejdem priamou cestou.. Toto je prvý krát, čo som sa odvážila písať o sebe. Možno mi to pomôže pochopiť samú seba a možno ale len možno si splním môj najväčší sen.. A postavím sa do cesty životu a prestanem byť zbabelá ako všetci, to mi napísal jeden človek, na ktorého nikdy nezabudnem. Ale poďme pekne po poriadku..
Postupne sa spozname:-D
