veronika babičová
Osud?
Takže mám dve možnosti. Buď budem maľovať a jednoducho na to nemyslieť alebo sa vypíšem a dostanem to z hlavy. Tak druhá možnosť bude správna.
Takže mám dve možnosti. Buď budem maľovať a jednoducho na to nemyslieť alebo sa vypíšem a dostanem to z hlavy. Tak druhá možnosť bude správna.
Presne pred týždňom som sa vrátila z pôrodnice. S prázdnou náručou. S prázdnotou v mojom vnútri. S absolútnym prázdnom. Prázdno vládlo v mojom srdci a aj v mojej hlave. Cítila som ho priam fyzicky. Nedoniesla som si bábätko.
A zase som sama. A bolí to. Bolí to veľmi. Nie to, že som sama, ale to, že nie som s ním. Toto bol najkrajší rozchod v mojom živote. V náručí muža, ktorý ma opúšťa a pritom tak pevne drží, aby som neodišla. Objímal ma a bozkával. Držal mi ruku a bol tak blízko mňa. Povedal to, čo sa pri rozchode nerozpráva. Budem mu chýbať. Všetko mu bude chýbať. Viem, že ma má rád. Cítila som to každou bunkou. Ale mať rád niekedy nestačí.
Chcem ti napisat nieco co o mne nikto nevie. A chcem,aby si pochopil preco som k tebe taka aka som.. Viem ako sa citis a co prezivas. Ja som v tom zila roky. Nikto o tom nevie. A ak to niekto tusil,tak som zmizla.
Každý má v živote pár dátumov, na ktoré nikdy nezabudne.. 3.3., 4.3., 11.4., 17.8., 9.9, 11.9., 4.10., 22.12... Nehľadajte v týchto dátumoch nejaké dôležité dátumy či už historické alebo niečo podobné. Sú to moje dátumy. Tie, čo s vami ostávajú a zobúdzajú spomienky a myšlienky. Teraz nedávno pribudol ďalší: 4. Jún. Deň, ktorý naše mesto používa na to, aby rozdeľovalo život na pred tým a po tom..
Poznáte všetci internetové zoznamky. Tam sa ma jeden z dotyčných opýtal, či píšem pravdu, alebo si vymýšľam. Moja odpoveď bola: nemám si prečo vymýšľať, môj život je dosť zaujímavý.. Chvíľu som nad tým potom (až potom) rozmýšľala a prišla som na to, že je to pravda..
Poznáte všetci internetové zoznamky. Tam sa ma jeden z dotyčných opýtal, či píšem pravdu, alebo si vymýšľam. Moja odpoveď bola: nemám si prečo vymýšľať, môj život je dosť zaujímavý.. Chvíľu som nad tým potom (až potom) rozmýšľala a prišla som na to, že je to pravda..
Mám ho veľmi rada. Vážne. Nemilujem ho, veď možno ani neviem milovať.. Som tu nejaká divná. Vlastne to začalo už doma. Vždy som do všetkého vhupla bez rozmyslu. Hlavne do vzťahov. Každý dopadol tým, že som trpela. Za posledný rok toho bolo dosť. Vtedy som bola iná. Naučila som sa už zamknúť si srdce a snažiť sa nič necítiť. Nepočúvať srdce ale radšej rozum. Čo keď je to práve teraz na škodu? Teraz, keď to už dokážem..
Kliká žltá kolonka na lište môjho notebooku. Dva krát sa pozerám na to meno, lebo sa tomu nedá ani uveriť. Pomýlil sa? Kliknem.