Bola som svina. Ked som sa na seba pozerala do zrkadla, bola som taka zhnusena. Bolo mi zo mna samej zle. Bola som nestastna a obvinovala som cely svet z mojho nestastia. Zila som v pretvarke a vsetci naokolo mali stale pocit,ze som stale to mile,nezne,ochotne stvorenie. Ale to som bola len na vonok. Vnutri som bola skazena,nestastna a zlostna. Svedomie som si uspavala tym,ze som sa sama pred sebou vyhovarala na to, ze som taka kvoli tomu,ze som nemala detstvo,ze mam dovod byt nastvanou a zlou. Len moji najblizsi nemohli nic spoznat, to by ma asi uz trapilo. Asi.
Neviem kde mam zacat. Zacnem s chlapmi. Vnutri som bola nestastna a na vonok ocarujuca. Chlapov to ku mne tahalo, lebo ma nevedeli pochopit a to ich drazdilo. Videli v mojich ociach smutok a to ich nutilo robit mi po voli. Ja som si vzdy vybrala objekt, pomotala som mu hlavu a ked som ho dostala,odkopla som ho. Lebo ma prestal bavit. Vazne. Zlomila som vela muzom ego, co je horsie niektorym aj srdce..Ani jeden sa na mna ale nehneva, lebo som to vzdy uhrala na to,ze ja som v tom nevinne a vlastne za to mozu oni sami. So sexom som zacala v osemnastke. A aj to po tazkom rozhodovani. Vtedy som bola este slusne dievcatko. Lenze neskor sa to zacalo. Uz mi nestacilo,ze mi chlap klaci pri kolenach,chcela som ho dostat uplne. Vyspala som sa s nim a potom s predstieranymi vycitkami svedomia odisla,lebo sa to vraj nemalo stat.S jednym som dokonca spala len zo sucitu a mozno aj preto,ze by to bola dobra partia do zivota. A nic som k nemu necitila. Vobec. Dalsou pravdou je, ze som podviedla kazdeho dlhodobeho partnera. Vzdy som sama pred sebou tvrdila, ze to bolo pre to,lebo ten vztah aj tak skoncil. Pri prvom som mala este vycitky svedomia a sama som sa mu priznala. Lenze pri druhom to uz bolo ine. Vyspala som sa s chalanom, s ktorym si on tu na chate najviac rozumel. Nikdy sa to nedozvie,lebo to by ho uz urcite znicilo. Dokonca bol ten chalanisko panic. Dostala som ho a uz ma nezaujimal. Dokazala som s tym zit. Bola som s nim po tomto asi este dva mesiace. Tvarila som sa,ze nic a nevadilo mi to. No a ak ratas,ze za 5rokov som stihla deviatych chlapov,tak si vies predstavit,ako to so mnou bolo. Mala som dobry pocit z toho,ze stale dokazem niekomu pomotat hlavu. Ako pre mna bol sex len par pohybov.
Nikdy som nic viac necitila.Asi preto,ze v tej dobe som necitila vobec nic. Ani lasku,ani nenavist,smutok,vobec nic. Len som to vsetko predstierala. Zila som v akomsi inom svete. Vo svojom vlastnom. Mala som pocit,ze svet je zly a ja sa mu len prisposobujem. Ze som doteraz zila len v nejakom sne a toto je realita. Priznavam,ze som v tom obdobi aj vela pila. Skoro kazdy druhy den som bola pod obraz bozi.. Vela som klamala a vymyslala si,aby som bola este zaujimavejsou. Teraz spätne ked sa snazim ozivit nejake spomienky,tak ani neviem ci to naozaj tak bolo,alebo som si to len vymyslela..Bola som stratena.
Doma som sa citila ako cudzinec. Vies co pre mna rodina a domov znamena. Tak si predstav,ze mi bol domov cudzi. Bratov som si ani nevsimala, lebo ma nezaujimali. Ani rodicia. Jedine ak sa stalo nieco zle,aby som zase mohla niecim ohurovat. Necitila som sa s nimi dobre,nerada som sa s nimi rozpravala, lebo ma to nezaujimalo a nebavilo. Nic ma nebavilo. Zila som z dna na den. Ani kamaratky ma nebavili. Travila som s nimi cas. Ale stale som mala pocit,ze tam nepatrim. Jedine ak sa pilo,to bolo nie co pre mna. Vyvadzala som riadne hovadiny. Hanbim sa,ked si na to spomeniem. Coho vsetkeho som bola schopna. A to len preto, ze som bola tam kde si teraz ty.
Prvy krat som si uvedomila,ze nic necitim az ked som bola v Rime. Bolo to mesto mojich detskych snov, tuzila som tam ist, obrazky tohto mesta som si strazila uz od detstva ako najväcsi poklad. Bola som tam. Pozerala na tie miesta a nic necitila. Ani toto splnenie sna so mnou nepohlo. Nevedela som sa nadchnut fontanou di trevi ani vatikanskym muzeom. Nebola som to ja. Vtedy mi prvy krat doslo,ze som sa zmenila. Ale rychlo som na to zabudla a vratila sa do toho mojho nestastia. Ludi okolo mna som len vyuzivala. Vycitila som aku ma chcu a takou som bola.
Kedy som sa zmenila? Trvalo to dlho. Zacalo to vtedy,ked ma vsetci opustili. Uplne vsetci. Ostala som sama. Kamosky, nejaky chlap, nikto pri mne nebol..Plakala som zurivo do vankusa a zacala si uvedomovat, ze si za to mozem sama. Lenze to bol len zaciatok. Nedokazala som sa na seba pozerat. Kazdy vecer pred spanim som prosila boha, aby ma na druhy den zrazilo auto. Ze si nezasluzim zit a nedokazem sa zmenit.
Vela som rozmyslala. Analyzovala som sama seba. Chcela som pochopit svoje konanie. Do toho prisli nejake vacsie problemy doma a tak. Zacala som chapat, ze na niecom mi predsa len zalezi. Na rodine. Vratila som sa k nim. Travila som s nimi vela casu. Pocuvala som ich a zrazu som sa z toho tesila,ze som s nimi. Prvy krat po rokoch som nieco citila. A od toho som sa odrazila. Aj ked ani to nestacilo. Zase ma niekto sklamal a zase som bola uplne na dne. Mala som nejaky film v kompe:the secret a ako sa hovori,topiaci sa aj slamky chyta. Tak som sa chytila. Pozrela som si ho, vyplakala sa este viac a vela zo seba pochopila. Zacala som na svet pozerat inak. Nie ja sa mam prisposobit svetu ale on mne. Vsimam si malickosti, stale hladam nieco z coho sa mozem tesit. Pozrela som sa na seba z inej perspektivy. Pochopila,ze moje nestastie prameni zo mna samej. Ze musim mat stale nieco pre co som ochotna zit. Ze potrebujem len citit trosku lasky. Zijem len raz a preto si musim splnit moje sny. V tom filme bolo napisat si zoznam veci,ktore v zivote chcem. Kratkodobe aj dlhodobe sny. Napisala som si. A teraz ked som bola doma,som si vela toho z toho aj splnila. Aby si pochopil,ja som sa celkovo zmenila len teraz v aprily.. A vela aj splnim. Lebo viem,ze ja si zivot urobim krasnym ak naozaj chcem.
Takze moja zmena bola brutalna. Ziadny chlapi, vobec..Neflirtujem a chlapov si v podstate nevsimam.. Tesim sa z drobnosti. Od zivota nic neocakavam, sama sa postaram o to,aby to tak bolo..Hlavne teraz,ked uz viem co chcem..Nikdy neklamem. Nikdy.. Aj keby ma to malo stat kamaratstvo alebo lasku, vzdy poviem pravdu..A vzdy splnim co slubim..Vazim slova, ktore poviem..Jedine na com musim este popracovat,je moja naladovost,ale ty o tom uz vies svoje,ze aka som..Tieto body som mala napisane na zrkadle a kazdy den som sa snazila tak zit..A podarilo sa..Zvladla som to a zmenila som sa..
Stale sa menim. Kazdym dnom. A citim, ze to fungujem. Ze som opät slnieckom pre mojich najblizsich. Viac k stastiu nepotrebujem.
Drzim ti palce, aby si to aj ty zvladol. Zivot je krasny, tak ho zi. Kazdy den mysli na to, ze sa mas aspon raz za den usmiat:-D
