Ale skôr by som chcela poukázať na to, kde robia chybu študenti. Prečo sa niekto po ukončení vysokej školy dokáže uplatniť a niekto nie? V prvom rade zabudnem na to, že existujú známosti a podobne. Takže kde nastáva chyba? Ruku na srdce. O čom je vysokoškolský život mnohých študentov? Trinásť týždňov párty, párty, párty, nohy vyložené, občas jedným okom nahliadnuť do skrípt, niečo si pozrieť a potom počas skúškového sedenie nad knihami, aby nevyleteli. Na skúšku idú s tým, že hádam sa zľutuje, použijem „ženské“ zbrane a podobne. Skončia školu ani nevedia ako a očakávajú, že ich každý bude chcieť zamestnať za minimálne tisícku mesačne, lebo za menej sa im ani neoplatí dvihnúť zadok. Skutočnosť je iná. V mojom okolí momentálne skončilo školu mnoho ľudí. Všetci sa rozčuľujú nad tým, že zamestnávatelia požadujú nejaké zručnosti, prednosti, určitú prax. A kde ju mali nabrať? V prvom rade bolo potrebné nesedieť päť rokov na zadku a čakať na spasenie. Študenti majú plno času. Prečo si nenájsť nejakú prácu, ktorá by sa mohla zarátať ako prax? Zas kto vás zamestná ako študenta? Každý potrebuje nejakú ruku na vyše a ak by ľudia nepozerali len na peniaze ale aj na to, čo tým získajú, nebol by problém nájsť si miesto počas štúdia. Poprípade ak už sa nenájde práca, čo tak si sadnúť doma na zadok a študovať niečo čo zvýši kvality človeka? Prečo so seba za päť rokov neurobiť experta v oblasti, ktorá vás zaujíma? Dnes už to nie je tak, že každý kto skončí vysokú školu dostane prácu. Prácu dostanú len tí, ktorí majú niečo iné ako ich rovesníci. Titul dostane každý to nie je žiadna výhra. Výhrou je, ak viete niečo, čo nevedia iní. V dnešnej dobe sa neplatí za tri písmenka pred menom, ale za to, čo človek dokáže. Zamestnávateľ vás musí brať ako prínos, ako niekoho, koho sa oplatí prijať. Ďalším závažným problémom absolventov je, že nemajú reálne predstavy o plate. Každý by chcel hneď zarábať tisíce eur mesačne. Samozrejme je to normálne, bez peňazí sa ťažko prežije. Život niečo stojí a u nás je drahý a platy mizerné. Lenže v živote nejde všetko len tak a nedá sa mať všetko naraz. Absolventi chcú hneď vysoký plat, auto, byt. Čo začať pracovať za prijateľnú sumu napríklad päťsto eur mesačne, bývať s rodičmi taký rok dva a pomaly ale isto sa šplhať po pracovnom rebríku hore a šetriť si peniaze na život bez rodičov.
V žiadnom prípade to neberte tak, že obhajujem niekoho, resp. niekoho zhadzujem. Nie je to tak. Len sa reálne pozerám na to, čo sa deje v mojom okolí. Uvedomujem si, že pracovné podmienky nie sú žiadna sláva, a to som aj spomenula, len som chcela poukázať na to, že nie za všetko môže niekto iný, ale často sme to my sami, kto si určuje ďalšiu cestu, kto si podkopáva nohy.
