Albert Einstein raz povedal: „Dôležité je neprestať sa pýtať.“ Táto veta sa stala mojim krédom, ktorého sa držím. Celý tento rok som sa zaoberala otázkou prečo to tak je? Prečo ak máme možnosť pýtať sa kompetentných, tak sa nepýtame, ale radšej sa opýtame kamaráta? Odpoveď je banálna. Bojíme sa. Ale očho sa bojíme? Bojíme sa, že by nás naši spolužiaci vysmiali. Kto už by len chcel zažiť ten trápny pocit, keď sa celá trieda smeje? Asi nik. Bojíme sa, že by ten, koho sa pýtame nám neodpovedal, alebo nás odignoroval. Bojíme sa, že budeme vyzerať hlúpo.
No často jedna zodpovedaná otázka nám môže uľahčiť prácu. Jedna vyslovená otázka dokáže narobiť divy. Nie je jednoduchšie prekonať vlastný často neopodstatnený strach a opýtať sa, ako tápať v bludných myšlienkach? Nie je jednoduchšie dostať odpoveď od kompetentnej osoby, ktorá nám dokáže pomôcť ako od niekoho, kto má len nejaké dohady? Tak ako v škole, tak aj v iných oblastiach života sú otázky dôležité, ako práca či súkromie. Neraz vyslovená otázka predíde zbytočným nezhodám a život je jednoduchší. :)
„Nik z neba múdry nespadol,“ opotrebovaná, ale pravdivá veta. Ja vždy vravím, „nie je dôležité všetko vedieť, ale nájsť ľudí, ktorí to vedia a pomôžu ti.“ :)
Preto vždy ak máte otázky, pýtajte sa. Nebojte sa a opýtajte sa. Veď čo za to dáte, keď sa opýtate? Nič. Nič tým nestratíte a často tým, len získate.
