Facebook sociálna sieť, ktorá sprevádza nejedného z nás. Každý kto má účet na facebooku, by sa mal sám seba úprimne opýtať, či mu facebook nezasahuje do života. Ak je odpoveď záporná potom by bolo nutné zamyslieť sa, či prejde deň, aby nezapol facebook len tak, aby nepozrel, čo je nové, kto písal a nemal, kto nepísal a mal. Každý kto má wifi, či internet v mobile aspoň raz zapne facebook aj mimo domova. Viem, sama to robím, keď som v práci a nudím sa J. Facebook nám dáva mnoho možností. Sme v spojení s ľuďmi, ktorých nevídame denne. Jednoduchšie zorganizujeme párty, dokonca nám ponúka možnosť jednoduchého zviditeľnenia sa pri podnikaní. Facebook dáva možnosti, ktoré využívame len v malom rozsahu. To, či je facebook dobrý alebo zlý rozhodujeme my. Každý má na to iný pohľad. Nedá sa to globalizovať.
Žijeme v dobe kolosálneho technologického pokroku, kde nás technológie sprevádzajú na každom kroku. On-line život sa stal základom nášho života. Niektorí sú tak pohltení on-line životom, že musia svojich „priateľov“ informovať o každom svojom kroku. Statusy typu „Sprchujem sa keby niečo phone.“ „Idem papkat.“ „Dobré ráno,“ (o jedenástej doobeda) nie sú až tak super ako si niektorí myslia. Ak týmto chce byť niekto „cool“ alebo zaujímavý, tak ide na to zle. Nikoho nezaujíma, čo práve robíte. Ak to niekoho zaujíma, tak vám napíše a opýta sa. No ale ako sa vraví, proti gustu žiaden dišputát.
„Nenávidím vás.“ „Život je na....“ „Ľudia sú...“ a tak ďalej. Aj tento typ statusov je jednoducho úchvatný. Nadávať na všetkých to určite dopomôže k utužovaniu vzťahov. Len tak ďalej. Mať tristo priateľov a stále na všetkých nadávať pričom sa to týka možno piatich ľudí, je jednoducho geniálne.Ďalej ma fascinujú niektoré profilové fotky. Dievčatá poloodeté odfotené pred zrkadlom, aby bolo vidno všetko čo je potrebné, ako čipku na nohavičkách, ploché bruško. Potom sa čudujú, že im chlapci píšu ako by ich pretiahli.(pardon za výraz) Je to ako ozvena. Vráti sa vám to, čo poviete.
A čo som tým vlastne chcela povedať? Nemyslím si, že je normálne, aby dvadsaťdva ročné dievča používalo namiesto “ch“ “x“ aby písalo “w“ namiesto “v“, a aby sa vyjadrovalo ako päť ročné dieťa. Áno vadia mi nezmyselné gramatické chyby dospelých ľudí, ktorí sa tvária ako adepti na Nobelovu cenu a pritom nevedia napísať jednu zmysluplnú vetu bez gramatickej chyby. Ide ma priam poraziť, keď niekto v množnom čísle prídavného mena použije ypsilon. Že niekto nevie aký je rozdiel medzi “byť“ a “biť“ je na zaplakanie. Ale čo najdôležitejšie si ľudia neuvedomujú, ako náhle sa pripoja do virtuálne sveta? Neuvedomujú si, že tento svet je prístupný všetkým. Vidí to každý, kto po tom zatúži. Chcete získať nové zamestnanie? Verte tomu, že váš budúci potencionálny zamestnávateľ si vás preklepne na internete. A verte, že každá maličkosť zaváži. Na pohovore môžete excelovať, byť okúzľujúci, ale ak si váš budúci zamestnávateľ pozrie váš profil a zistí, že raz mesačne máte samovražedné statusy plné nenávisti, alebo, že sa „teskate s nadherneho vecera so svojim zajacykom,“ je možné, že si vyberie toho druhého a nie vás. Potom sa budete čudovať, kde ste urobili chybu. Jedného môjho známeho skoro vyhodili z práce len preto, lebo niekto iný ho označil na fotke, ktorá sa nepáčila jeho nadriadeným. Preto nie vždy je vhodné zverejňovať všetko. Nám to môže prísť vtipné, ale občas to môže mať zlý účinok.
Nemám nič proti sociálnym sieťam. Nie je to kritika facebooku. Veď ho používam šla by som sama proti sebe. A nemám nič proti nikomu. Len ľudia, preboha rozmýšľajte. To, čo píšete na internet prezrádza o tom, aký ste človek. Ľudia si o vás robia obraz. Aj, keď vám nik nelajkne, alebo neokomentuje status, neznamená to, že to nikto nevidí.
Premýšľajte viac pred tým, než niečo napíšete na internet. V krátkom videu, ktorého link je nižšie je to krásne vystihnuté. „Váš on-line život, je trvalý ako tetovanie.“
http://www.ted.com/talks/juan_enriquez_how_to_think_about_digital_tattoos.html
