K téme potratom sa ja osobne staviam pomerne liberálne. Myslím si, že je jednoduché rozprávať o tom, či žena má alebo nemá ísť na potrat. Je jednoduché rozprávať o tom, či je to správne alebo nie, pokiaľ sa v danej situácii neocitnete sami. Osobne si neviem predstaviť, a ani si netrúfam povedať ako by som sa zachovala keby som sa teraz ocitla v situácii, kedy by som sa musela rozhodnúť medzi potratom a nechaním si dieťaťa. Som presvedčená, že každá matka má právo sama rozhodnúť čo je pre ňu, a potenciálne dieťa najlepšie. Sú rôzne situácie v akých sa človek ocitne a na základe tých by sa o prípadnom potrate malo rozhodovať. Napríklad pri znásilnení môže dôjsť k oplodneniu. Ktorá žena by si takéto dieťa nechala? Asi žiadna. Taktiež som zažila ako za mnou prišla kamarátka. Postavila ma pred hotovú vec s tým, že ide si vybaviť potrat. Úprimne, prišlo mi nepríjemne toto riešiť ale šla som. Pre potrat sa rozhodla pretože už jedno dieťa mala a o ďalšie by sa nedokázala postarať. Dnes je finančne nákladne postarať sa o dieťa a ak niekto to nedokáže prečo by mal priviesť dieťa na svet, v ktorom bude žobrať už len o kúsok chleba? Ďalej ak by som bola tehotná a dozvedela sa, že na svet privediem dieťa, ktoré bude mať poškodený mozog natoľko, že bude schopné vnímať svet, no jeho pohybové schopnosti nebudú fungovať a ani žiadne zmysli, tak to by som ho radšej ukrátila od trápenia sa. Samozrejme aj seba. Možno je to sebecké, ale je to omnoho lepšie riešenie ako priviesť na svet dieťa, ktoré tu vlastne žiadny život nečaká. A potom ani mňa. Dostal sa ku mne aj názor, že každá žena pred potratom by sa mala poradiť aj s psychológom. Predsa je to rozhodnutie, ktoré zasahuje do psychiky človeka. Aj keď sa žena rozhodne pre potrat, nie je to také jednoduché ako sa zdá.
Na druhej strane všetkých možných situácii, ktoré prináša život, mi príde vrcholne nezodpovedné v dnešnej dobe, v ktorej si život zjednodušujeme najnovšími technologickými progresmi, nepoužívať pri sexe ochranu. Ak nestojíme o počatie. Poznám nejeden prípad párov, ktoré praktizujú nechránený pohlavný sex a pritom je toľko spôsobov antikoncepcie. Ľudia by sa mali zamyslieť nad dôsledkami pred tým ako niečo idú robiť. Ale to je komplikované pri návale všetkých hormónov. Ako vraví môj otec: „Päť minút radosti, celý život starosti.“
Ľudia odsudzujú potraty aj kvôli tomu, že podľa nich je embryo určitou osobnosťou a tom im bráni v tom aby prijali potrat. Pokladajú to za vraždu. Niekde som sa stretla s názorom, že embryo je osobnosťou. Možno je to trošku filozofický názor ale s týmto absolútne nesúhlasím. V jednom videu o mozgu bol názor, že človek sa stáva osobnosťou ako náhle sa mu vyvinú isté mozgové časti. To nastáva až v niektorom mesiaci tehotenstva. Určite to nie je v období, kedy sa žena môže podrobiť potratu bez komplikácií. Áno z tohto embrya sa vyvinie neskôr osobnosť, osoba, ktorá je jedinečná, ale predsa len každá žena by mala mať právo rozhodnúť sa, ako chce vynaložiť so svojim životom. Odhliadnuc od toho, že si možno nezvážila následné komplikácie pri kopulácií, je v prvom rade ona tá, ktorá bude niesť celoživotné následky.
Nechápte ma zle, len som presvedčená, že je to osobná záležitosť každého z nás a určite by sme sa zachovali inak ak by sme sa v danej situácii ocitli ako o tom rozprávame, keď to práve nezažívame.
