Výsledkom diskusného fóra k pochodu za prehĺbenie práv slušných ľudí v Partizánskom bola iniciatíva pre vytvorenie re-edukačných stredísk. „Samospráva v Partizánskom chce otvoriť aj otázku internátnych škôl pre deti z neprispôsobivých rodín, v ktorých by sa učili slušnému správaniu. Rovnako navrhuje aj zriadenie internátnych zariadení na prevýchovu dospelých. „V týchto zariadeniach by bol zabezpečený permanentný dozor, dohľad.“ Nielen, že toto tvrdenie je ako vyšité z dystopického románu Georga Orwella 1984, no vo svojej podstate skrýva omnoho viac vrstiev, ktoré odhaľujú strašidelnosť tohto rozhodnutia.
Občianska spoločnosť
Ak neberiem do úvahy výsledok diskusného fóra, stretnutie z občanmi mesta v lokálnom kino iba za účelom verejnej diskusie je snom každého ochrancu demokracie. Partizánčania si určili priority a podľa nich sa rozhodli aj so záujmom konať. Takéto stretnutia sú v súčasnosti vzácne, najmä pri tak širokom spektre občanov, ktorých sa táto téma týka. Adam Michnik, člen poskomunistického poľského parlamentu hovoril o tzv. „ostrovoch občianskej angažovanosti“, v ktorých sa snúbi občianska participácia a solidarita, ktorá vyústi v zdravé fungovanie demokracie. Takáto občianska angažovanosť bola bez pochýb jedným z faktorov novembrovej revolúcie, ktorá priniesla naspäť reprezentatívnu demokraciu. Mary Kaldor, známa teoretička globálnej občianskej spoločnosti sa vo svojich textoch často vracia k Havlovi a občianskej spoločnosti v osemdesiatomdeviatom. Jej znovuzrodenie vidí ako pridanú hodnotu Strednej Európy.
Stretnutie Partizánčanov v mene posilnenia práv slušných ľudí je učebnicovým príkladom „skoro-občianskej“ spoločnosti. Aj napriek tomu, že naozaj obdivujem ten entuziazmus, s ktorým Partizánčania diskutujú o verejných otázkach v meste, vidím v ňom aj solídne medzery. Stretnutia podobného typu, ktoré majú reálny potenciál zmeniť situáciu, ktorá je vnímaná ako problém sa však nemôžu systematicky vynechávať z diskusie jej predmet. Diskusia typu „o vás, bez vás“ potom vyúsťuje do radikálnych rezolúcii, ktoré sú rovnako neprijateľné pre ľudí, na ktorých má priamy dopad ako aj na tých, ktorí sa rozhodnú neprepadnúť morálnej panike a udržia si zdravý kritický postoj.
Kto je to asociál
Asociál je podľa jednoduchej definície človek, ktorý koná proti záujmom spoločnosti. Tu sa dostávame k tomu zaujímavému konfliktu. Záujem spoločnosti bol v prípade stretnutia za práva slušných ľudí umelo vytvorený len fragmentom občanov. Presne tak ako v prípade tvrdenia, že je záujmom spoločnosti ako takej je odstrániť z Hlavnej stanice v Bratislave lavičky, na ktorých prespávali bezdomovci. Účelné vyhradzovanie toho kto má a kto nemá právo byť zahrnutý v definícii spoločenského záujmu je presne to isté ako rozhodnutie neudeliť občianstvo černošským otrokom v USA pred občianskou vojnou. Presne to isté ako klasifikovanie občanov na základe ich árijského pôvodu v Nacistickom Nemecku. To čo sa ráta a čo neráta ako spoločnosť sa takto ľahko môže stať nástrojom pre dosiahnutie politických cieľov, ktoré nie vždy korešpondujú so spoločenským záujmom ktorejkoľvek formy spoločnosti.
Rétorika a politický kapitál
Tu do hry prichádza ešte etnický podtón. Rétorika, ktorú sa primátor Partizánskeho Jozef Božik rozhodol systematicky používať inštrumentalizuje etnický pôvod. To znamená, že cielene, vedome a opakovane používa slovné spojenia „neprispôsobivý občan“, „asociál“, „slušní a neslušní občania“. Takto zjednocuje svoju politickú základňu „slušných ľudí“, ktorí nechcú byť za žiadnych okolností spojený s asociálmi. Takto si avšak radikalizuje svoj politický kapitál. V istom momente bude pre neho zložité robiť populistickú politiku (mierenú na najširšie spektrum voličov) kedže jeho extrémne výroky z minulosti ho dobehnú.
Primátor Partizánskeho si rozohral nebezpečnú hru. Trochu logika politiky Spojených štátov (my proti tým ostatným) a zjednotenie proti nepriateľovi, trochu francúzsky Front National s populistickými Le Penovcami. Nechcem byť príliš skeptická, no keď má už Le Pen problémy „užonglovať svoj populizmus“, nie som príliš optimistická v budúcnosti primátora Partizánskeho.
