Veronika Cibulková
Ľudia z malého mesta majú bližšie ku pravde
Všetko je tam čírejšie, až naho odhalené. Pravda má slobodu byť videná a vnímaná. Čokoľvek pravda znamená, je tam, a oni to vedia.
nesystematizované texty o školách, ovocí a malých mestách Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Všetko je tam čírejšie, až naho odhalené. Pravda má slobodu byť videná a vnímaná. Čokoľvek pravda znamená, je tam, a oni to vedia.
Primátor Partizánskeho si rozohral nebezpečnú hru. Výsledkom diskusného fóra k pochodu za prehĺbenie práv slušných ľudí v Partizánskom bola iniciatíva pre vytvorenie re-edukačných stredísk.
Len si to predstavte. 80 miliónov eur, progresívna, sociálna a dobrá politika. To by ale musel byť Fico vegetariánom.
Práve toto si hovorím vždy keď vystúpim na predmestí Remeša o piatej ráno s posunutým štvrtým stavcom a rozostreným triezvym uvažovaním. Práve trasa Košice-Paríž je aj napriek tomu bezodnou studnicou poznania a inšpirácie.
My sme vo vojne a Teba to neštve. Sme vo vojne, Teba to neštve, no mňa týmto kvalitne vytáčaš. Nie tým, že sme vo vojne, tým, že sa nestaráš
Koncept slobody mi v poslednom čase príliš často zostal ako ozvena v ušiach po tom čo som si niečo prečítala. Pohrávala som sa s myšlienkou anarchie na hodinách politickej teórie, hľadala reálnu aplikáciu sebevlády a do horkosti krvi sa rozčuľovala nad zneužívaním slobody Spojenými štátmi americkými ako symbolom najutláčateľskej hegemónie dnešného sveta. A potom prišiel november a ten známy pach médii a politikov využívajúcich osemdesiatydeviaty na dosiahnutie všakovakých krátkodobých či dlhodobých cieľov, o ktorých nechcem pre pokoj mojej mysle do hĺbky premýšľať.
Týždeň pred maturitami, nervozita v triedach sa dá krájať. Študenti sú ako na ihlách. Všetci sú zvedaví ... ...Otázka, na ktorú čakáte nepríde. Nie nečakajú na témy, o ktorých budú písať (do úvahy beriem štatistickú väčšinu a týmto sa ospravedlňujem tým, ktorí sa na písomnú maturitu zo slovenčiny naozaj pripravovali), no na profesorov, ktorí na nich budú dozerať.
Väčšina mojich textov (na internete uverejnené asi tri, v regionálnom týždenníku Tempo asi štyri a v mojom bordovom zápisníku asi päť) ma za cieľ svojmu čitateľovi odovzdať niečo užitočné. Písala som o školstve a študenti budú naďalej frustrovane písať na Facebook statusy, za ktoré, pokiaľ sa zabudnú odhlásiť zo školského počítača, dostanú pravdepodobne triednické pokarhanie. Písala som o banánoch a tie sa kupujú tiež, lebo sú predsa ovocie a ovocie je pre človeka vždy dobré. Tak som si povedala, že aspoň vo februári sa nebudem pokúšať nič meniť. Nech si je všetko ako je, ja si napíšem svoju milú polstránku a keď ňou nič nezmením tak splním presne svoj cieľ.
To, že som zo slovenskej školy odišla neznamená, že som sa prestala starať. Ak nevystúpi kritika z radov študentov nikdy sa nič nezmení. A ak tú kritiku poviem ako drzé decko, tak ma nikto nevypočuje. Ale čo ak to priemerní slovenskí študenti nevedia inak? Čo ak z nich škola vychovala drzé decko?
Z rozprávania rodičov viem, že pred ´89 boli banány luxusom. Na Vianoce ich bolo zopár, veľmi draho a vystáli ste si na ne pekne dlhý rad. Zopár týždňov pred tohtoročnými Vianocami a zopár dní pred odletom domov som sa o banánoch dozvedela zo zákulisia kostarického mesta Sarapiquí. Teraz ale rozmýšľam či je tak úplne správne, že banány sú pre nás dnes bežným tovarom.
Ročníková práaca programu IB Diploma- tých 4000 slov som si nevybrala dobrovoľne a keby som mohla píšem radšej SOČku, ale keď je to už hotové...
Reklama na Wizzair - "Let´s explore the myths of Eastern Europe!" Chcela som si ju odfotiť, ale hnalo ma ďalších sto Slovákov pri prechádzaní k bráne letu Ryanairu do z Londýna do Bratislavy. Tie mýty Východnej Európy sa mi zdali smiešne, vzhľadom na to, že naša odletová hala bola v pivnici. Kultúrne predsudky týmto boli podčiarknuté ako ostro-zelenou zvýrazňovačkou.
Je ťažké priznať jazykové začiatky, pre mňa je celkom ťažké o nich aj premýšľať. Zdieľam ich len preto, aby ostatní, ktorí začínajú s novými jazykmi nestrácali nádej a boli kreatívni v používaní. Nebojte sa priznať, že nerozumiete, a keď je vám to trápne ako to bolo mne, tak sa aspoň zabavte.