Keď sa ti niečo nepáči tak to vyjadríš – nejako. Keď nemáš v „systéme“ nástroj na vyjadrenie svojej kritiky tak ju pochopiteľne vyjadríš pudovo. Pudovo podľa spoločnosti, v ktorej sa nachádzaš. A keď sa nachádzaš v triede, v ktorej sa nevieš rozhodnúť či je viac prehnité linoleum alebo slovník žiakov, samozrejme, že budeš ovplyvnený. Si to drzé decko, ktoré nadáva na učiteľov a na systém.
Vstupujeme do toho kontroverzného --- to čo ako drzé decko hovoríš vôbec nie je zlé. Pre toto tvrdenie mám pár dôvodov.
A, Slovenské školstvo ťa nenaučilo používať konštruktívnu kritiku.
Takže pokiaľ nie si debatér si v podstate stratený(odkaz autorky – debatujte, ja som to nikdy nerobila a teraz to ľutujem). Učiteľ učí, to je veľká pravda, ale učiteľ učí stále, nie len vtedy keď stojí za magickou hranicou katedry. Učiteľ učí svojim chovaním, svojím postojom k veciam, tým ako ti povie, že tvoja verzia úvahy je zlá a jeho je lepšia. Konštruktívna kritika nie je založená na porovnávaní dvoch rôznych vecí. Keď je moja úvaha zlá, povedzte mi, ako z mojej zlej úvahy spravím moju dobrú úvahu. Nie ako z mojej zlej úvahy spravím tvoju úvahu. To nie je konštruktívna kritika mojej práce, ale nekonštruktívna pochvala vašej. Ale veď vy ste už za vodou, pán profesor, vy ste už školu vychodili. Keď chcete aby vám niekto úvahu pochválil pošlite ju do esejistickej súťaže, som si istá, že nejaká existuje aj pre dospelých.
A aby som tento odsek neukončila nekonštruktívnou kritikou – milí učitelia, ukážte nám ako kritizovať veci. Naučte nás ako niekomu navrhnúť inú možnosť bez toho aby sme ho urazili. Či už nás to naučíte vašim chovaním alebo akademicky, to je v podstate jedno. Keď budeme vedieť ako, naša kritika nemusí znieť drzo.
B, Žijeme v informačnej dobe a keďže sme sa už naučili ako informácie hľadať, teraz sa musíme naučiť ako ich vyhodnocovať.
Veci okolo seba si sa naučil len absorbovať a nie selektovať. Škola založená na pasívnom prijímaní informácii ti nevysvetlila, že keď je niečo napísané na diskusnom fóre tak to nemusí byť pravda a pokiaľ niekto používa istý žargón pred dverami mestského úradu tak ten žargón nemusí byť ohľaduplný voči iným. Ako by si to aj vedel, veď v škole musíš považovať za neomylné všetko čo učiteľ vysloví. Lebo učiteľ sa čo? Nemýli.
Učiteľov treba v ich pohnútkach ale rešpektovať. Oni (drvivá väčšina) boli vychovaní v dobe kedy bolo získavanie informácie omnoho ťažšie. Jadrom procesu nebolo hodnotenie vedomostí, no ich získavanie. Doba sa ale zmenila a ako plynie čas, tak by mali plynúť aj myšlienky na zmenu. Pokiaľ sa nenaučíme byť kritický k svojim zdrojom, tak budeme drzý k svojim učiteľom lebo zdroj kritiky školstva je tiež vulgárny. Nenechajte nás byť drzými deckami. Naučte nás, že informácie nie sú vždy pravdivé. Začnite možno od seba, priznajte, že neviete odpoveď na otázku a nevynadajte nám za hlúpe otázky. Nebojte sa, veď my si to už nejak vygooglime.
C, Vo výučbe je jednosmerná šípka.
Keby si mal nakresliť učenie ako proces (myslím, že to aj bolo v tej nezmyselne hrubej a asi zbytočne drahej modrej učebnici slovenského jazyka pre stredné školy) tak by si ho nakreslil ako jednosmernú šípku medzi učiteľom a žiakom. Presne tak ako ti to bolo prezentované v tej modrej knihe. Ty ako študent avšak niečo ponúkaš. Tvoje myslenie vidí vedomosti v inej farebnej kombinácii ako učiteľove. Možno vyfarbíš učiteľov doteraz čiernobiely svet a uľahčíš mu učenie nasledujúcich generácii. Učitelia, nechajte si poradiť, nechajte sa inšpirovať. Dokreslite si obojstrannú šípku do učebnice slovenského jazyka do diagramu o učení a skúste podľa nej učiť. Bude to väčšia zábava. A to najťažšie nakoniec, zákonodarcovia, skúste si ten diagram tiež nakresliť lebo vy tie učebnice, ako predpokladám podľa vašich činov, k nahliadnutiu nemáte. Zvýraznite tú šípku a skúste rozmýšľať nad slovami ako vzťah, dialóg a jednotlivo. V kontexte vám tie slová určite dajú zmysel – sľubujem. To drzé decko tiež disponuje nejakým intelektuálnym potenciálom. Vypočujte si ho.
Nachvíľu som sa stala drzým deckom, ktorým som v škole nikdy nebola. Veľmi mi to nešlo, ale sťažností som mala vždy dosť. Teraz keď mi už nehrozí, že ku mne niekto bude subjektívne pristupovať iba kvôli tomu, že som ho „neskritizovala konštruktívne“, som sformulovala zopár myšlienok o slovenskej škole. A možno časom príde viac veľmi nekonštruktívnej kritiky. Prečo? Lebo môžem, záleží mi na budúcnosti školstva a mňa v škole kritizovali 11 rokov.
