Predpoklad. Sociálna demokracia pracuje na tom aby všetci občania, ktorých v parlamente zastupuje (a kedže má v súčastnosti parlamentnú väčšinu, má potenciál robiť rozhodnutia za nás všetkých) mali prístup k sociálnej spravodlivosti. Sociálna spravodlivosť. Príjmy sú prerozdeľované podľa potrieb občanov z rozpočtu, ktorý zasa vyjadruje možnosti štátu. (to znamená nenastavovať systém vlakov zadarmo pokiaľ nie sú adekvátne ohodnotení učitelia)
Toto je teda sociálna politika. To je teda tá politika, ktorú tvrdí, že praktizuje naša vládnuca strana. A potom je tu ešte dobrá politika. Dobrá politika v tomto prípade opakom populistickej politiky. A preto, keď populistická politika robí všetko pre to aby vládnuca strana nestratila volebnú priazeň aj za cenu roztrieštenej rovnováhy rozpočtu, dobrá politka svojich voličov nie len reprezentuje v ich krátkodobých názoroch, no stáva sa zároveň ich normatívnym ideálom, t.j. dobrá politika nie je sluhom. Preberá na seba úlohu učiteľa na súkromnej vysokej škole. My sa rozhodneme, že niekoho budeme považovať za autoritu pretože – je to náš morálny, etický, intelektuálny ideál. Keď sa ale rozhodneme, že tento učiteľ prestal dosahovať výsledky, ktoré sme od neho na začiatku očakávali, zoberieme mu jeho atribút autority pretože sme to my, ktorí za jeho prácu platia.
Vládnuca strana má v súčastnosti v rukách toľko moci aby prerozdelila 80 miliónov eur v oblasti dostupnosti potravín. Peniaze daňovníkov budú teda použité na zníženie DPH najmä mäsa a rýb (plus masla, mlieka a chleba). Naspäť k populistickej politike (to je opak politiky dobrej) Spektrum ľudí, ktorí sú najviac zasiahnutí relatívne vysokými cenami mäsa a rýb sú voliči s rodinami žijúci v hmotnej núdzi a voliči seniori, ktorí si v bývalom režime internalizovali dojem, že prístup k mäsu znamená prosperitu. Táto zmena avšak neovplyvní mladé dynamické rodiny, študentov ale progresívne typy (a tu myslím takých, s porovnateľným príjmom ako predošlá skupina), ktorí pochopili, že relatívne vyššia cena mäsa sa dá vyriešiť obmedzením jeho konzumácie.
Keby robila vládnuca strana dobrú politiku učila by deti na hodinách prírodopisu, že produkcia mäsa má na životné prostredie ničivý dopad, vysvetľovala by svojim voličom, že mäso a ryby môžu byť v strave nahradené úplne bezpečne a zdravo inými alternatívami. Snažila by sa zmeniť kultúru konzumácie mäsa, ktorá by v dlhodobej perspektíve ozdravila jej voličov – pretože všetci by mali mať právo vedieť, čo všetko sa skrýva za produkciou mäsových výrobkov. Keby robila vládnuca dobrú politiku, vedela by s rovnakým rozpočtom spraviť progresívne zmeny v sociálnom systéme.
Len si to predstavte. 80 miliónov eur, progresívna, sociálna a dobrá politika. To by ale musel byť Fico vegetariánom.
