Na lete do Bratislavy bolo veľa rôznych typov cestovateľov. Chalan, ktorý nechcel svojím výzorom priznať, že pochádza pravdepodobne zo Žiaru nad Hronom. Udržiaval si totiž imidž intelektuála z Brightonu keď si v strede "šóry" sadol bez mihnutia oka na zem a s ceruzkou, ktorá bola predtým za uchom, lúštil anglickú krížovku. Opustené mamičky, ktoré chcú svojim dvojjazyčným deťom ukázať Slovenko v rukách stískali britské pasy s menami ako Liam Sevcik. Starí rodičia, ktorí sa o vnúčence pravdepodobne starali nejakí čas v Británii, ale teraz chcú malej Anabel ukázať ako vyzerá sliepočka, a že nie všetko mliečko je z Tesca. Odvážne mladé rodiny, ktoré ešte neunavil život na krídlach low-costov a udržujú si celkom vysokú hladinu entuziazmu. Viedenskí študenti, ktorí sa nehambia za nižšiu cenu prejsť za hranicu do "východného bloku", no aj tak hovoria dostatočne hlasnou nemčinou na to, aby si ich ostatní náhodou nepomýlili s tou "Slovačou". A nakoniec anglickí hipíci, ktorí v Bratislave hľadajú dobrodružstvo a možno aj Pražský hrad, kto vie. Dôležité bolo, že Bratislava alebo lepšie - Slovensko je destinácia, ktorá ešte nie je "mainstream" a ich londýnski kamaráti budú považovať ich výlet za expedíciu do divočiny.
A tak som bezhlavo hodnotila týchto ľudí, keď sa rvali cez odletovú dráhu, v ten deň neboli ani tranzitné autobusy ani tunely spájajúce kabínu lietadla s letiskovou budovou. Až potom som si však uvedomila, že všetci hľadali to isté čo ja. Lacné letenky.
*Text originálne napísaný na stránku britských novín, ktoré počas letu dostanete zadarmo, nájdený ako spomienka po letných prázdninách.*
