Budú to všeobecne liberálni telocvikári alebo učitelia informatiky? Ak to je žena- učiteľka skončili sme, ak chlap pod štyridsať niečo sa bude dať (odpísať) - akokoľvek bizarne to znie. Bude sa dať nakloniť nad odpoveďový hárok neznámeho v lavici cez uličku? Poradí dozor konajúci? Ak nevie, nechá niekoho kto vie poradiť celej triede? Budú ho mať radi alebo neznášať? Udrží si pracovnú morálku alebo učiteľskú popularitu?
Viem, že to zaváňa kázňou študenta, ktorý sedí v prvej lavici, hlásiacimi sa dvoma prstami div, že nevypichne učiteľovo oko a tých čo opisujú len chladne odsudzuje. Píšem to však z pozície študenta, ktorý sa síce učil, no keď sa príležitosť na opísanie naskytla, neopovrhla som ňou a mäkkou ceruzkou som si na lavicu napísala všetky roky a dejepisné udalosti v takom uhle, že len ja som to mohla vidieť. (nemám to potvrdené, ale do dnešného dňa tomu verím) No aj z tejto pozície sa mi to zdá nefér pre tých, ktorí sedeli s tými učiteľmi, ktorí vyskakovali len čo na zem padla ceruzka.
Prichádzam k tomu najzložitejšiemu, ako to vyriešiť k všeobecnej spokojnosti.
1, Všetci učitelia budú striehnuť na študentov a tí, s povedzme, liberálnym prístupom (inak povedané obľúbení) budú potrestaní.
Hodnotenie riešenia - Ministerstvo školstva by myslím toto riešenie schvaľovalo, učiteľský zbor tiež, všetci by boli rovnako nepopulárni a dosť by bolo obľúbených liberálov! No a študenti? Prejdime teda k ďalšiemu riešeniu.
2, Nechať to tak ako je to teraz, šikovnejší vyhráva, ten čo má smolu, nuž má smolu.
Hodnotenie riešenia - fér to nie je, no má to známky voľného kapitalistického trhu ak to môžeme rátať za plusové body. Niektorí študenti sú šťastní a svoj úspech oslavujú so svojimi obľúbenými učiteľmi, a tí ostatní to nejako prežijú, veď svet predsa takto chodí.
3, Paralelná realita študentov, ktorí by nepotrebovali odpisovať a učiteľov, ktorí by už nemuseli striehnuť.
Hodnotenie riešenia - všetci študenti sú šťastní, lebo podmienky boli pre každého rovnaké, učitelia sú šťastní tiež lebo ešte stále majú priestor v kreatívnom riešení otázky, ako si udržať post populárneho učiteľa (to bol vtip, učiteľov robí šťastnými len bolesť v očiach trpiacich žiakov).
Všetko klape ako má, len moment, kde kúpime študentov ktorí nepotrebujú a nechcú opisovať? Pán minister školstva by povedal, že vo Fínsku, ja to vidím ako dlhodobejšiu investíciu - výchovu k hodnotám.
Možno by sa mohlo začať hneď v prvom ročníku keď medzi nás počas písania diktátov dávali tie hrozné aktovky čo nám padali na zošity. Alebo možno by sa nám nemuseli vyhrážať päťkami keď opíšeme, alebo dať nám trochu dôvery a nádeje, že uspieť sa dá aj bez podvádzania.
Z môjho idealistického hľadiska toto všetko môže fungovať ak začne čo len jeden učiteľ alebo žiak. A možno o 10 rokov už nezažijeme, že sa niekto bude predbiehať v rade na pošte, brať si z IKEY 28 malých ceruziek, ktoré nikdy nepoužije, robiť daňové úniky, tunelovať štát a... možno bude na svete viac šťastných ľudí a jeden nepotrebný protikorupčný úrad.
