Všetko je tam čírejšie, až naho odhalené. Autenticitu, ktorú západ tak zúfalo hľadá oni ešte nestratili. Hrdinovia našej doby nie sú v bratislavskej kaviarni, ale na malomestskej lavičke, ktorej už chýba opierka. V malých mestách je pravda, niektorí to pochopili a zostávajú. My iní sme sa ju ešte nie celkom presne naučili vidieť a tak blbo odchádzame.
...a ja z malého mesta pochádzam tak viem. Je úplne normálne z malého mesta pochádzať a „objektívne“ túto skúsenosť neznášať od momentu objavenia niečoho väčšieho (a povedzme si, to nie je vôbec náročné). V malom meste je však viac metafyzického než som si kedy uvedomila alebo priznala. Toto zistenia ma šokovalo a násilne vytlačilo z pozície moci, tej, ktorá videla viac a teda môže mudrovať.
Je nutné vysvetliť pôvod môjho začiatočného tvrdenia. Do Topoľčian, ukážkového malého mesta, v ktorom som sa narodila no nikdy v ňom nežila chodím spravidla raz za rok. Návštevu tamojšej lekárky spájam s návštevou tamojšieho priateľa. Po stretnutiach s ním sa často pohrávam s myšlienkou načrtnutia nejakého rozsiahlejšieho textu. Príbeh starnúceho intelektuála (jeho príbeh), ktorý svoje najlepšie roky prežil v malom meste, avšak viac z núdze ako z presvedčenia. Plánovala som trpkosť a plánovala som nenaplnený sen zažiť intelektuálny smog Paríža, Londýna alebo aspoň Prahy, v ktorom by sa cítil ako ryba vo vode.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pred neuchopiteľnou energiou malého mesta sa navädno schovávať, treba ju prijať, nechať cez seba prejsť. Energia sa tlačí z malomestkého vlaku, ktorý spája jednu malomestskú vlakovú stanicu s druhou malomestskou vlakovou stanicou. Tá stanica so všetkými svojimi zošednutými neúčelnými záclonami, nefunkčnými hodinami a slaným zápachom je totiž veľmi blízko k maxime toho čo by som chcela nazvať pravdou.
Rozumiem čo primälo môjho priateľa zostať a moja zápletka sa stáva absurdnou. Malé mesto sa totiž za svoju existenciu neospravedlňuje, nevysvetľuje, nemá priradené hlúpe nálepky a inde dávno zatratenej estetike rokov deväťdesiatych naozaj verí. Malé mesto sa nedefinuje vymedzením sa proti niečomu, neexistujú slniečkári a tí ostatní. Existuje instantná káva a čírosť bytia.
Ideály nie sú riadené kontextom a trendami prostredia. Neexistujú tu mentálne a morálne pasce, vo všetkom je jednoduchšie sa navigovať. Tí, ktorí sa rozhodnú v malom meste kráčať cestou trapiteľskou, cestou ideálov a hodnôt prameniacich z hĺbky našej civilizácie sú často trpkí a cynickí no neoblomní. V tom malom meste nemusia neustále odkrývať vrstvy súčasnosti, ktoré zahmlievajú pravdu no súčasne dávajú nádej, že tam niekde je. Malé mesto totiž nemaskuje svoje zámery tým hipsterským farebno-ponožkovým balastom a ide hneď na vec. Pravda má slobodu byť videná a vnímaná. Čokoľvek pravda znamená, je tam, a oni to vedia.
