Žiadna časť roka sa mi nikdy nezapísala pocitmi, vôňou a vôbec všetkým, tak ako leto. Zaujímavé je, že čím som staršia, tým leto menej prežívam. Keď som mala ešte len päť, šesť či sedem rokov, leto bolo nekonečné. Každý deň trval, akoby to bol týždeň a aj keď sa nič zaujímavé nestalo, aj tak bol niečím zaujímavý.
Prišla mi drzá aj minulá vláda za Mikuláša Dzurindu, boli arogantní, povýšeneckí a furt sa vyškierali a to ma šlo roztrhnúť od jedu. Keď neodpovedajú na to čo sa ich jasne redaktor pýta. Dzurinda v tom je majster, ale toto čo sa teraz deje, to ma ide vychytiť!!
Otec mi často vravieval, že nejde o to čo som povedala, ale ako som to povedala. Dlho som nechápala zmysel tejto jeho obľúbenej vetičky, až kým sa mi to nestalo na vlastnej koži. Mala som asi 16 rokov a život bol gombička. Bolo to krásne obdobie na ktoré rada spomínam. A bolo to aj obdobie kedy som začala chápať niektoré otcove poučky.
Ja áno. A nehanbím sa za to. Sama so sebou sa porozprávam najlepšie, aj sa zasmejem. Nikto nie je taký dobrý poslucháč, ako ja. Vždy sa vypočujem až do konca, a keď sa už nemám chuť počúvať, tak proste prestanem a je. Som so sebou v dokonalej harmónii. Sama sebe poviem aj to čo, by som mužovi či priateľke nepovedala, lebo by mi to možno bolo neprijemne. Ale sama pred sebou môžem, veď som to predsa ja.
Kamarátke sa nedávno stal strašidelný príbeh, priam ako z hororu. Keď mi ho rozprávala, až ma zamrazilo v chrbte. Cestovala zo Žiliny do Bratislavy. Bolo to v noci asi okolo jednej a akurát na tom najtmavšom najstrašidelnejšom úseku sa jej zrazu odohrhal príbeh, ako z amerického hororu.Išla asi 60km/hod, keď zrazu v diaľke vraj asi 200 metrov zazrela postavu utekajúcu naproti autu. Spomalila a celá sa rozklepala a nie len ona.
