Víkendové voľby nám veľa prezradili o stave v našej krajine. Výsledok svedčí, že voliči odmietajú štandardné politické strany názorovo pevne ukotvené s dobrými programami a kandidátmi, preferujú populizmus, bulvár, výrazný konzervatizmus až fanatizmus a extrém. Je to trend, ktorý vidíme všade okolo, nie je to len špecialita Slovenska. Rozdiel je však v tom, že keď ide do tuhého, tak sa voliči a aj politici zo západných demokracií, kde je tradícia demokracie a politickej kultúry dlhšie a na inej úrovni spamätajú a patrične postavia k situácii, ktorá môže ohroziť demokraciu, skrátka funguje akýsi reflex pudu sebazáchovy.
Nedávno sme boli svedkami takého aktu v spolkovom štáte Durínsko v Nemeckej spolkovej republike, kde bol začiatkom februára zvolený za nového premiéra Thomas Kemmerich zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) vďaka hlasom krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Vyslúžil si za to ostrú kritiku od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), ktorá víťazstvo vo voľbách označila za „neodpustiteľné“ a zároveň označila 5. február za „zlý deň pre demokraciu“. Kemmerich následne odstúpil z funkcie, lebo „niekedy je lepšie nevládnuť, ako vládnuť zle. Nevládnuť je v zásade lepšie než byť zvolený fašistom Björnom Höckem,“ povedala do vlastných radov FDP poslankyňa Spolkového snemu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová.
Podobnú skúsenosť mali aj v susednom Rakúsku. Po tom ako v parlamentných voľbách v roku 1999 získala Haiderova strana Slobody 27 % a vytvorila sa koalícia ÖVP-FPÖ, ktorá priniesla Rakúsku mesiace diplomatickej izolácie zo strany EÚ, a neskôr mali ďalšiu nedobrú skúsenosť s touto stranou v podobe škandálu “Ibiza affair” z mája vlaňajšieho roku, kedy sa šéf FPÖ Hans-Christian Strache zkompromitoval vo videu pri kšeftovaní ohľadne finančnej podpory zo strany ruského oligarchu na oplátku za biznis kšefty to túto stranu politicky položilo s výsledkom 16% v predčasných voľbách v septembri 2019. Voliči im dali patrične najavo, že si ich neželajú na politickej scéne.
Myslím si, že oba tieto príklady sú potvrdením toho, že spoločnosť aj keď občas šliapne vedľa je uvedomelá, vzdelaná a ľudia žijúci v relatívnom blahobyte si uvedomia, aké postoje a hodnoty je dôležité zastať na konci dňa pre záchranu demokracie. Toto sa žiaľ o našej spoločnosti nedá ešte (zatiaľ) povedať. Príkladmi sa to len tak hmíri, stačí si spomenúť na zneužitie Národnej rady pred pár dňami na predvolebný boj a kupovanie si voličov kedy schôdzu pomohli okrem poslancov neslávnej koalície otvoriť aj odídenci zo SaSky, ktorí v očiach verejnosti vystupovali ako zástancovia demokratických princípov, "demokratický volič" vôbec nechápal o čo im ide.
Na Slovensku sa po sobotňajších voľbách začne vytvárať nová vláda zo strán ktoré prešli kvórom/prahom zvoliteľnosti. Zatiaľ nevieme ktoré strany tam budú. A správy z médií nie sú veľmi ružové najmä čo sa týka kandidáta na predsedu Národnej rady a koaličného vstupu pofidérnej Sme rodina. Dobrá správa je, že Ficov Smer je výrazne oslabený, Dankove SNS je fuč a je na kolenách a tiež správa víkendu je, že Kotlebovi neonacisti percentuálne nenarástli, aj keď budú mať o 3 poslancov viac. Osobne mi je veľmi ľúto, že sa nedostali dnu 2 štandardné strany - KDH s húževnatým moderne zmýšľajúcim umierneno-konzervatívnym a pre spoluprácu otvoreným predsedom Hlinom, ktorý svojich voličov svojou otvorenosťou zrejme zaskočil a koalícia PS/Spolu, ktorá mala skvelý program a výborných kandidátov z radov odborníkov. Je to pre našu krajinu veľká škoda!
Svedčí to o tom, že sme veľmi konzervatívna spoločnosť, ktorá bojuje na viacerých frontoch s rôznymi výzvami a je ťažké zmeniť zmýšľanie a mentalitu ľudí, pokiaľ nie sú patrične zabezpečené základné podmienky fungujúceho právneho štátu. Myslím si, že to súvisí aj s klesajúcou úrovňou vzdelania a absenciou historickej pamäti najmä u mladých ľudí (mnohí z nich vôbec nevedia kto to bol Mečiar..Viem to, pretože som veľa cestovala po Slovensku poslednú dobu a stretla som sa s tým na viacerých miestach..) a pomernou chudobou v niektorých našich regiónoch, prehlbujúcimi sa rozdieľmi medzi západnou a východnou časťou Slovenska. Je to veľmi nebezpečné pre našu budúcnosť.
Je pravda, že trend prikláňania sa k populistickým riešeniam je všade v Európe či inde vo svete, je to tým, že žijeme rýchlu dobu youtube videí a ľuďom stačí namiesto čítania politických programov a počúvania diskusí si pozrieť chytľavé videá (mimochodom klobúk dolu, pán Matovič! Váš “Michel de Cannes” sa navždy vryl do pamäti Slovákov, podobne ako Ficov výrok na “Na Východe nič nie je” po návšteve europoslancov na Slovensku) a na základe toho spraviť rozhodnutia. A na komplikované výzvy, ktoré na nás číhajú sa namiesto dobre premyslených a odkomunikovaných riešení hľadajú mediálne chytľavé sloganovité nápravy (Salvini v Taliansku v otázke imigrácie).
Považujem za veľkú výzvu pre novú vládu s tým niečo robiť, ak nechceme aby v budúcnosti rástli extrémisti a antisystém či populizmus.
Veľmi si prajem s tíckami občanov tejto krajiny, aby Igor Matovič zostavil stabilnú vládu a najmä ju vedel správne viesť a aj udržať. Lebo ak to krachne, tak nás budú čakať predčasné voľby a tie veru nedopadnú porážkou temných a zkorumpovaných síl. Aby sa tak nestalo, je dôležité začať čo najskôr s reformami. V podstate už od dnes by sme sa mali sústrediť na vzdelávanie ľudí, lebo máme výrazne klesajúci trend úrovne vzdelania mladých ľudí ako svedčia PISA testy najmä v porovnaní s našimi V4 susedmi a nehovoriac o tom, že vyše 60% Slovákom nič nehovorí celoživotné vzdelávanie. Sú to alarmujúce čísla. Taktiež považujem za veľmi alarmujúce, že v takej malej krajine akou je Slovensko, máme obrovské regionálne rozdiely, ktoré sa prehlbujú a namiesto modernizácie a rozvoja vidieku ako sme toho svedkom u susedného Poľska, ktorí pochopili, že aby sa ich krajina pohla dopredu, musia predovšetkým modernizovať a rozvíjať životnú úroveň v regiónoch, my to ignorujeme. Poliaci vypracovali strategický plán a prostredníctvom efektívného čerpania eurofondov si modernizujú a rozvíjajú svoje zaostalé regióny, pritom mali oveľa nepriaznivejšiu situáciu ako my. Dnes je to opačne, žiaľ my sme zaspali na vavrínoch, eurofondy boli u nás politicky zneužívané a nečerpali sa logicky a strategicky, naopak bol v tom chaos, peniaze sa “strácali” alebo museli vracať späť do EÚ. Veľmi ma desípredstava, že by Kollár riadil rezort podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu kde patrí aj riadenie eurofondov (jeho veno drahej nevesty), bolo by trpké šliapnutie z blata do kaluže. Matovič by nemal pripustiť, aby sa riadenie eurofondov určených pre rozvoj našich regiónov dostalo do rúk nezodpovedným ľuďom, ktorých program je populistický a nereálny (výstavba 25 tisíc bytov za rok a prenájom áut za 100 Eur mesačne). Ak sa tak stane tak budeme opäť svedkami silného spolizovania čerpania eurofondov, korupcie a amatérskeho prístupu tak ako za doterajšej éry a môžeme sa rozlúčiť s rozvojom a modernizáciou zaostalých regiónov, naopak naďalej budú narastať rozdiely medzi nimi, niečo čoho sme bohužiaľ svedkami už teraz.
Pevne verím, že nová vláda si toto uvedomí a nedopustí to a najmä začne rýchlo konať. Čaká ju mnoho práce a výziev od prvého dňa, popri sľubovanej reforme zdravotníctva, súdnictva, prokuratúry a polície sa budú musieť členovia vlády sústrediť aj na rokovania ohľadne viacročného finančného rámca pre roky 2021-2027 (hlavný európsky rozpočet) a partnerskej dohody medzi SR a EÚ, ktorá nám pridelí finančnú čiastku určenú pre politiku súdržnosti, teda eurofondy na rozvoj regiónov.
Verím, že novej vláde bude záležať na dodržaní sľubov, ktoré svojim voličom v kampani dali, a zapriahnu do toho najmä profesionálov a odborníkov. A aj takých ktorí ich síce nevolili, ale majú potenciál a vôľu pomôcť tejto krajine napredovať.
