Hostesky v sieťkovaných pančuškách a červených podväzkoch tiež hrajú rolu na tomto večierku; sú tie, ktoré budú tí považovane – dôležitý, slušný páni, poznaný celým mestom a okolím, ktorý dokonca prispievajú na rôzne charity proti násiliu a prostitúcii, príkladom našej úzko výberovej spoločnosti, viazať k posteli alebo trpko tlačiť o zrkadlo neskôr v noci.
.
Išla sama. Bez potreby, pokušenia, alebo klamania. Ale išla tam dobrovoľne, nasledujúc jej odporný, neukojiteľný inštinkt. Žiadna fraška.
Stojí pred vchodom a vytiahne jednu slimku z tej krásne lesklej - ružovej krabičky ktorú práve kúpila v stánku za mizerné tri eurá. Mľandravo sa jej trasú ruky a nechtiac si pripáli pár jej príliš dlhých vlasov. Popol nervózne odklepáva za každým ťahom, ten zvyšok z neho padá na jej čierne, miestami rozpárané silonky. Takmer akési šialenstvo už preletuje nad jej krásnou tvárou, v jej polo zavretých očiach. Uvedomená zvrátenosť. Základné hodnoty, ale jasné; konzervačne nedáva análny sex. Vždy usmievavá s takým opojným, blaženým, pokorným, hanblivým a neprimerane neslušným úsmevom, v jej malátnych, mäkkých, vlhkých perách, ktoré si neustále oblizuje; vo svojom krátkom, tichom smiechu – smiech idiota. Jej názory sú neobyčajne cynického charakteru, občas presahujúcej váhy. Napriek tomu, ona; skutočná obeť sociálneho temperamentu, v každodennom živote, nahováraním, je veľmi dobromyseľná a ohľaduplná. Ale zdalo by sa, každý má trochu averziu k nej.
Tieňom odvrátene, zahasí cigaretu jej krikľavo lakovanými topánočkami, prázdno sa zahľadí na tých mladíkov čo posedávajú na lavičke pred ňou, gustiózne si odpľuje, razantne zdvihne jej potetované zápästie, samostatné gesto, gýčové náramky sa zosunú dole po jej bielom lakti, a s veškerou eleganciou vojde späť dnu.
.
Odohráva sa tam presne to čo predtým len je vo vzduchu cítiť krajná nadržanosť, šampanské bolo vymenené za suchú whisky s jedno hubkami, a tie úbohé nacionalisticky pastoračné reči sú už v obežnom kurze. Zakomplexovaný kreténi. Ženy ochotne prikyvujú hlavami, navyše, všetky tie reči im len rozpaľujú predstavivosť, zamilujú sa do nich a pôjdu s nimi všade kde si budú priať.
Na pohľad to vyzerá že všetci prichádzajú slobodne a jednoducho, ako do bežnej reštaurácie, sedia, fajčia, pijú, krčovite predstierajú byť veselý, tancujú, vykonávajúc ohavné pohyby tela simulujúce zo sexuálneho aktu lásky.
Koniec koncov, všetci títo ľudia, sú nezmyselný, a ich život nie je život, ale akési vykúzlené, spektrálne, zbytočné delírium zo sveta kultúry.
Pomaly odpije likér z jej vínového poháru, pracuje tú olejnatú, silnú, mierne ostrú tekutinu so svojím jazykom po streche úst, prehltne ju, zapije, bez ponáhľania, s kávou, potom si prejde servítkou po ústach.
"Muž ako každý iný muž, ako všetci muži," povie s nepochopiteľným kľudom.
