Denník adoptívnej maminky časť. 2

Jednoducho som mala pocit,že od vzrušenia  vyskočím z kože a jediné čo som sa snažila bolo počúvať ,čo nám o princeznej pani úradníčka hovorí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pani sociálna pracovníčka urobila veľmi veľkú chybu . Chcela rozprávať a my počúvať samozrejme , no to by nemohla hneď ako sme si sadli k jej stolu v malej kancelárií vybrať pred nás na stôl fotku malej, okatej, brčkavej princeznej, ktorá bola no asi ako pre každú mamu, najkrajšie dievčatko aké som videla , tento raz to musí ustáť a počúvať hlavne on (pán milovaný a milujúci Táta) hovorím si, pretože ja som mala už v hlave len to , že "ooo jeeej aká zlatááá" , veď to poznáte . Naozaj si z toho stretnutia pamätám len základne informácie , ale nevadí , lebo on to ustál a počúval aj za mňa . Hlavná otázka teda bola, ideme do toho ? A kedy môžme vidieť malinkú ? . Odpovede boli , po 15 minútovom rozhovore, na ktorý nám dala pani pracovníčka čas ,"Áno ideme do toho a chceme ju vidieť čo najskôr!". Prešiel týždeň a nastal deň D . Hračka kúpená , proviant na 1,5 hodinovú cestu pripravený a my sme sa už nevedeli dočkať kedy ju uvidíme . Mala som strach a bola vo mne obrovská nervozita pretože sa ešte vždy mohlo stať ,že nás dievčatko neprijme a z pestúnskej starostlivosti, ktorá u nás predchádzala samotnému osvojeniu nič nebude . Prišli sme do malého mestečka na juhu Slovenska , pred nami veľký dom s ešte väčším dvorom, kde sa dalo príjemne posedieť , čakali sme teda čo sa bude diať . Nato prišla za nami pani psychologička nášho domova, zobrala nás do kancelárie pani riaditeľky, kde sme sa s nimi ešte pozhovárali a prečkali chvíľu kým príde princezná, ktorá na nás čakala od svojich 3 mesiacov do 1,5 roka vo vzornej profi rodine . Naša Jaja.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A je to tu ... manžel ma chytil za ruku tak pevne ako v náš svadobný deň ,pozrel sa na mňa , ja na neho rozklepaná sa ho pridŕžala a šli sme sa stretnúť s našim anjelom ( niekedy diablikom v tele samozrejme :) ) . Poznáte tie scény z filmov keď sa hlavným postavám v spomalenom zábere stretnú pohľady a oni vedia ,že je to to pravé a všade je veľa dojatia, sĺz a lásky ? Presne takto to prebiehalo u nás , naozaj nepreháňam, jediné čo nebolo ako v tých filmoch ,bolo to že sme sa nerozbehli za sebou v spomalenom zábere, čo bolo pochopiteľné vzhľadom k tomu ,že my sme ju nechceli vystrašiť a ona samozrejme netušila kto sme a prečo sme tam . Prvé minúty stretnutia boli teda filmovo úžasné .

SkryťVypnúť reklamu

A ako to prebiehalo , a čo bolo ďalej sa dozviete nabudúce .

Veronika Paveleková

Veronika Paveleková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek ... čiže nie som dokonalá , no ako každá žena aj ja sa potrebujem vyrozprávať ,aj keď si užívam rodičovské povinnosti . Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

147 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu