Denník adoptívnej maminky časť. 2

Jednoducho som mala pocit,že od vzrušenia  vyskočím z kože a jediné čo som sa snažila bolo počúvať ,čo nám o princeznej pani úradníčka hovorí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pani sociálna pracovníčka urobila veľmi veľkú chybu . Chcela rozprávať a my počúvať samozrejme , no to by nemohla hneď ako sme si sadli k jej stolu v malej kancelárií vybrať pred nás na stôl fotku malej, okatej, brčkavej princeznej, ktorá bola no asi ako pre každú mamu, najkrajšie dievčatko aké som videla , tento raz to musí ustáť a počúvať hlavne on (pán milovaný a milujúci Táta) hovorím si, pretože ja som mala už v hlave len to , že "ooo jeeej aká zlatááá" , veď to poznáte . Naozaj si z toho stretnutia pamätám len základne informácie , ale nevadí , lebo on to ustál a počúval aj za mňa . Hlavná otázka teda bola, ideme do toho ? A kedy môžme vidieť malinkú ? . Odpovede boli , po 15 minútovom rozhovore, na ktorý nám dala pani pracovníčka čas ,"Áno ideme do toho a chceme ju vidieť čo najskôr!". Prešiel týždeň a nastal deň D . Hračka kúpená , proviant na 1,5 hodinovú cestu pripravený a my sme sa už nevedeli dočkať kedy ju uvidíme . Mala som strach a bola vo mne obrovská nervozita pretože sa ešte vždy mohlo stať ,že nás dievčatko neprijme a z pestúnskej starostlivosti, ktorá u nás predchádzala samotnému osvojeniu nič nebude . Prišli sme do malého mestečka na juhu Slovenska , pred nami veľký dom s ešte väčším dvorom, kde sa dalo príjemne posedieť , čakali sme teda čo sa bude diať . Nato prišla za nami pani psychologička nášho domova, zobrala nás do kancelárie pani riaditeľky, kde sme sa s nimi ešte pozhovárali a prečkali chvíľu kým príde princezná, ktorá na nás čakala od svojich 3 mesiacov do 1,5 roka vo vzornej profi rodine . Naša Jaja.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A je to tu ... manžel ma chytil za ruku tak pevne ako v náš svadobný deň ,pozrel sa na mňa , ja na neho rozklepaná sa ho pridŕžala a šli sme sa stretnúť s našim anjelom ( niekedy diablikom v tele samozrejme :) ) . Poznáte tie scény z filmov keď sa hlavným postavám v spomalenom zábere stretnú pohľady a oni vedia ,že je to to pravé a všade je veľa dojatia, sĺz a lásky ? Presne takto to prebiehalo u nás , naozaj nepreháňam, jediné čo nebolo ako v tých filmoch ,bolo to že sme sa nerozbehli za sebou v spomalenom zábere, čo bolo pochopiteľné vzhľadom k tomu ,že my sme ju nechceli vystrašiť a ona samozrejme netušila kto sme a prečo sme tam . Prvé minúty stretnutia boli teda filmovo úžasné .

SkryťVypnúť reklamu

A ako to prebiehalo , a čo bolo ďalej sa dozviete nabudúce .

Veronika Paveleková

Veronika Paveleková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek ... čiže nie som dokonalá , no ako každá žena aj ja sa potrebujem vyrozprávať ,aj keď si užívam rodičovské povinnosti . Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu