Ahoj milý denníček ,
Po dlhej dobe som tu , aby som napísala svoje zamyslenie sa na tému : čo je na procese adopcie tak náročné , alebo prečo niektorý ľudia vedia robiť svoju prácu až po tom , keď majú na stole vašu sťažnosť ..
Keď sme s procesom adopcie začínali , vedeli sme , že to nebude ľahký , ani krátky proces .. Toľko k môjmu zamysleniu ..
Ale teraz vážne v podstate , aspoň podľa mňa , každý pár či jednotlivec, ktorý sa rozhodne to celé absolvovať. Na začiatku ide do toho s rovnakým pocitom ako my. Vie , že to bude ťažké a zdĺhavé , ale vlastne nevie čo je tým najnáročnejším. Bojí sa všetkého ,pretože akákoľvek malá chyba môže znamenať stratu možnosti byť rodičom a to doslova aj malá, napr. keď pracovník súdu omylom pošle pozvanie na pojednávanie o zverenie dieťatka aj bio rodičovi a ten sa dostaví ( áno aj to je reálny prípad) . Takže aby som to nenaťahovala , z doterajších skúseností môžem potvrdiť , že to najťažšie na tom celom je, okrem čakania na dieťatko, aj všetko okolo súdov . Ja viem mala by som to nechať tak, veď je to len formalita a deti mi aj tak nikto nevezme ..( naozaj ? a čo keď sa záhadne objaví mama slečny, kým bude u nás len v pestúnstve ..) stať sa môže všeličo a fakt je , že aj v našich prípadoch oboch detí sa stalo niekoľko zvláštností . Napr. je normálne aby dieťa v rodine čakalo 2 roky a 6 mesiacov ( keď je v nej od svojho prvého mesiaca života ) na to kedy s ňou bude aj formálne spojené ( a ešte stále to nie je konečný časový úsek čakania ) ? Podľa sociálnej pracovníčky to vďaka naším súdom bohužiaľ je bežná realita , áno bežná ..Ďalej , je normálne aby asistent sudcu, ktorý ma zadávať do ich systému účastníkov konania zadal namiesto účastníkov bio matku dieťaťa, ktorá s prípadom nemá nič spoločné a ešte namiesto ospravedlnenia vás slušne odpinká aby ste ju nezdržiavali a podali urgenciu prípadu na súd ? ( netuším , čo to je ale skúsila som to nejak sformulovať ) .. Áno je to bežné .. Nie som nikto , aby som to hodnotila , a je mi jasné ( aspoň teda dúfam ) , že sa naozaj v práci neflákajú . Ale nie je mi jasné resp. je mi smutno , že niektorý úradníci nečakajú , kým nebudú mať na stole kopu a riešia veci priebežne .. (áno aj taký prípad som už zažila dokonca na úrade práce) a niektorý skrátka .. asi nestíhajú keď všetko riešia až posledný deň pred koncom lehoty . U nás už aj všetky lehoty boli prešvihnuté a dátum pojednávania o zverenie drobca v nedohľadne. Čím sa dostávam k druhému zamysleniu a asi mi neostane nič iné ako znova písať sťažnosť tak ako mi poradila asistentka sudkyne: „podajte to a budú sa na váš prípad pozerať inak“ ( pozornejšie) , ale pýtam sa , naozaj to bez toho nejde ? Podľa našej sociálnej pracovníčky je najväčší problém to , že za náhradných rodičov sa nikto nepostaví , je to očividne tak nezaujímavé pre verejnosť , že sa vraj nenašiel ešte nikto kto by sa zamyslel nad tým, čím si musia náhradné rodiny prejsť , kým si môžu naozaj vydýchnuť a povedať si „konečne sa nemusím ničoho báť a žiť ako každá bežná rodina“ ( samozrejme sú určite aj bezproblémové prípady osvojenia , či zložitejšie rodinné situácie , ja sa týmto nechcem ľutovať ) no treba povedať , kým u nás bude mať bio rodič, ktorý bil či zanedbával svoje dieťa pred zákonom väčšie postavenie ako náhradný rodič, ktorý sa stará a ľúbi, tak budeme mať vždy adoptívne rodiny ktoré žijú roky v strese , deti ktoré sa trápia lebo vlastne žijú s vedomím , že nepatria nikam (keďže vzťah je jedna vec ale formálne spojenie druhá obzvlášť pre deti, ktoré už poznajú nezáujem či strach z tých ktorý by ich mali ľúbiť ) a kopu otrávených pracovníkov úradov .
Toto je už naozaj koniec môjho dnešného zamyslenia , teraz pôjdem rozmýšľať nad tým, ako by som tomu celému mohla pomôcť svojou troškou .
