
Lapám po ňom. Čakám a dýcham zhlboka. Čerstvý, chladný a na nič sa nehrajúci. Hlcem ho nenásytne a pažravo ako kojenec matkine ubolené bradavky. Ležím, zúfam a keby vládzem, hlavu si trieskam o múr. Áno. Viem, čo sa hovorí...
Včera bola nedeľa a v nedeľu sa nedelá. Akože. A dnes? Chuť je, sila chýba. Slabí, staručkí ľudia, ruky mozoľmi zohavené a tváre? Tváre pokrčené, vráskami posypané ako nedeľný raňajkový koláč . A tie oči. <3
Smutne krásne. A či krásne smutné? Ktovie...
V takýchto chvíľach človek by nemal byť sám. Dám za to čokoľvek. Vymením opicu za niečo ľudskejšie. Zn.: Som unavená a preto rozprávam málo. Ale počúvať viem. Dokážem. Posnažím.






