Tu sme prišli pred Veľkou nocou po našej osobnej "krížovej ceste" s batohmi na chrbte po národnom parku Torres del Paine.
Domčeky z plechu, ako konzervy od sardiniek
Realitná bublina praskla aj tu - na predaj
Veriaci ľudia z mestečka...
aj psíci (veriaci či neveriaci) sa zišli popoludní na námestí.
Putovali sme spoločne dedinou od domu k domu, od zastavenia k zastaveniu.
Jedno zastavenie - jeden dom - jeden príbeh...
Každá rodina si pripravila osobnú modlitbu, pesničku
... alebo home-made oltárik
Spoločná modlitba za obyvateľov domu.
Zastavenie pri miestnej nemocnici a pieseň s pacientami a personálom
Tiché zamyslenie vo dvojici...
Posvätenie domu a rodín pri každom zastavení
Záverečné vyvrocholenie: mladí si pripravili živý obraz "Ježiš na kríži zomiera". Pri príchode veriaceho zástupu dramaticky otvorili fialový záves na korbe nákladného auta. Prekvapený "Ježiš" sa ledva zdržal smiechu (asi nečakal príchod ľudí tak skoro), na pokyn réžiséra však poslušne skonal.
Prešli sme kúsok cesty spolu s obyvateľmi a pri kostole sa potichu rozchádzame k našim malým denným krížovým cestám.
