V júli minulého roka vypísalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka výzvu na predkladanie žiadostí už z nového programovacieho obdobia 2014 – 2020. Na činnosti spojené s vidieckym cestovným ruchom a agroturistikou bolo vyčlenených 60 miliónov eur a na poskytovanie služieb pre deti, seniorov a ľudí so zníženou schopnosťou pohybu 15 miliónov. Výzva prebiehala cez prázdninové letné obdobie a uzávierka bola v polovici septembra. V súčasnosti ministerstvo podpisuje zmluvy s úspešnými žiadateľmi. Cieľom výzvy bola „podpora projektov spojených s vidieckym cestovným ruchom a agroturistikou zameraných na vytváranie podmienok pre rekreačné a relaxačné činnosti, vrátane vytvárania podmienok na poskytovanie vzdelávania a vytvorenie konferenčných priestorov“. Už pri diskusiách o Partnerskej dohode, v ktorej sa medzi EÚ a slovenskou vládou dojednávali podmienky použitia eurofondov, nás Európska komisia v pozičnom dokumente upozornila, že „komerčné zariadenia cestovného ruchu, napr. hotely, rekreačné zariadenia a kúpele by mali byť financované zo súkromných prostriedkov.“ Európska komisia navrhovala, že z eurofondov a teda verejných prostriedkov by sa mala financovať najmä základná verejná turistická infraštruktúra, informácie, cezhraničná spolupráca, vidiecka turistika. Táto výzva však financuje presný opak. Väčšina prostriedkov ide na budovanie súkromných penziónov, wellness, alebo chát (dokonca na kúpu budov a pozemkov), no infraštruktúra, náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá alebo turistické značenie sa z tejto výzvy podporovať nemohli.
Netreba sa čudovať, že výzva prináša deformácie podnikateľského prostredia a kazí charakter podnikania. Pri podrobnej analýze podporených projektov považujem za najväčšie zlyhania tohto eurofondového „banketu“ najmä nasledovné:
Projekty a položky v projektoch sú mnohokrát desaťnásobne predražené.
Odhliadnuc od toho, že v projektoch len málokedy nájdete podrobne rozpísané jednotlivé položky, aj z toho mála sa dá vyčítať niekoľkonásobné a bohapusté predraženie. Jeden zo žiadateľov, spoločnosť ADL GROUP, dostala príspevok 455 116 eur na výstavbu rekreačnej dvojchaty na Donovaloch, kde napríklad plánuje postaviť altánok so záhradným krbom za 52 677 eur. Ak si dáte do vyhľadávača stavbu obrovského altánku s krbom, vyhodí vám ponuky okolo 5 000 eur. Neviem si predstaviť, čo za altánok bude stáť pri tejto polmiliónovej chate... Alebo spoločnosť SCM, ktorá získala zmluvu na 1 597 008 eur na „rozšírenie doplnkovo-relaxačných služieb“ a plánuje v rámci oprávnených výdavkov postaviť v obci Hnilčík (550 obyvateľov), multifunkčné ihrisko za 445 000 eur. Je otázka, či toto ihrisko bude slúžiť pre všetkých a bude verejné, alebo majitelia plánujú jeho používanie spoplatniť. Iné vychytávky z ďalších projektov zahŕňajú napríklad bazén za 154 000 eur, prístrešok pre autá za 20 954 eur alebo saunu za 46 000 eur. Iste, dá sa kúpiť sauna aj za 2000 eur, aj za 20 000, no je otázne, či sa má z verejných peňazí financovať luxusný nadštandard pre súkromníka.
Výsledkom výzvy často nie je podpora malých lokálnych hráčov
teda ľudí, ktorým záleží na rozvoji svojho regiónu, ale rôznych špekulantov, ktorí vidia v eurofondovej dotácii len príležitosť získať ďalšie verejné peniaze. Mnohé firmy často nemajú sídlo v regióne, kde chcú podnikať a nie sú so životom v danej oblasti zviazané (napr. TU, alebo TU). Viacerí majitelia kúpili svoje nehnuteľnosti už dávno, ale s rekonštrukciou čakali práve na nový prísun eurofondov (napríklad penzión Lavína v Tatrách predalo mesto už v roku 2011, majiteľ ho previedol na svoju spoločnosť s r.o., ktorá až teraz v roku 2016 dostala dotáciu na rekonštrukciu). Niektoré firmy vznikli účelovo len kvôli vyhlásenej výzve – napríklad firma ROKAS s.r.o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra 29.7.2015, teda viac ako mesiac po vyhlásení výzvy, v ktorej získala príspevok 357 715 eur na prestavbu rodinného domu.
V Makove zas vyrastú dve ubytovacie zariadenia v podstate s rovnakým vlastníkom (Hotel Butorky, ktorý získal podporu 1 639 684 a penzión s podporou 1 648 607 eur – obe spoločnosti majú spoločného vlastníka a v čase vyhlásenia výzvy v nich mal väčšinový podiel bývalý partner finančnej skupiny Penta).
Je to protipól toho, ako sa podniká napríklad v Rakúsku, kde základnú sieť cestovného ruchu tvoria rodinné penzióny, často s pridruženou malou farmou. Títo malí podnikatelia roky žijú a pracujú v danej oblasti, podporu nedostávajú z eurofondov, no všetci profitujú z rozvinutej turistickej infraštruktúry, vlekov, cyklotrás, bežkárskych okruhov, chodníkov, rôznych detských atrakcií (prírodné zoo, pozorovanie vtáctva, a pod.). Turisti do danej oblasti zavítajú nie preto, že tam stojí penzión za 2 milióny eur z eurofondov, ale preto, že región má širokú a rozvinutú ponuku rôznych aktivít.
Osobitným prípadom je firma Sankt Hubert SK, a.s.
Podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky mala v roku 2014 čistý obrat menej ako 58 tisíc eur. Štátu to nebránilo, aby s ňou za ostatných 12 mesiacov podpísal zmluvy na dotácie vo výške viac ako 2,2 milióna eur. Možno preto, že nejde až o takú obyčajnú firmu – predseda predstavenstva František Čenka je zároveň jediným spoločníkom firmy AF-CAR, s.r.o. Od tejto firmy si poslanec NR SR za stranu Smer Maroš Kondrót dlhodobo prenajímal svoju poslaneckú kanceláriu a poslancova súkromná spoločnosť s ňou mala aj spoločné projekty. V roku 2014 sa firma AF-CAR, s.r.o. spomínala v súvislosti s predraženou zmluvou na dopravu dreva pre štátny podnik Lesy SR. Poslanec za hnutie OĽaNO Janko Mičovský vtedy vypočítal, že zmluva bola predražená o 12 miliónov eur.
Podporené zariadenia sa často nachádzajú v oblastiach, kde je nadbytok ubytovacích zariadení.
Vo Vysokých Tatrách je 373 ubytovacích zariadení a ich priemerná obsadenosť je 36% (posledný údaj z r. 2014). V regióne Banská Bystrica, pod ktorý spadajú aj Donovaly je priemerná obsadenosť ešte nižšia – 15%. Napriek tomu, len vo Vysokých Tatrách je podporených niekoľko projektov: penzión Relax Veľká Lomnica (podpora 1 623 669 eur), Apartmány Veľká Lomnica (1 641 390 eur), Penzión Lavína v Novom Smokovci (891 512 eur), rekreačné zariadenie BENELAN v Tatranskej Lomnici (971 835 eur), rekreačné zariadenie SEMAFOR v Štrbe (1 095 012 eur) a ďalšie. Takáto podpora vytvára základnú nespravodlivosť, nehovoriac o tom, že ide o oblasti, kde je nadbytok neobsadených zariadení. Podnikatelia, ktorí si vybudovali penzióny bez podpory, tvrdou prácou za vlastné peniaze tak zrazu čelia konkurencii, kde niektorí vyvolení dostali viac ako miliónovú podporu na stavbu, alebo kúpu rekreačného zariadenia. Mnohých poctivých podnikateľov môže takýto postup štátu zruinovať a budú nútení svoje zariadenia zatvoriť.
V rámci diverzifikácie činnosti si niektorí podnikatelia kúpili kamióny
Napríklad tu – podporená suma 884 482 eur alebo tu - 1 636 580 eur. Tisícky podnikateľov si vybudovali prepravné firmy zo svojich peňazí. Aký význam má podporovať z eurofondov nákup návesov a ťahačov, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou budú mať len malý vplyv na rozvoj vidieckej oblasti?
Oprávnené náklady sú aj kúpa pozemku alebo domu.
Je úplne absurdné, aby si niektorí šťastlivci mohli za štátne peniaze kúpiť dom a pozemok „na podnikanie“. Otázka je aj cena, za ktorú sa pozemok či nehnuteľnosť kupuje. Nemyslím, že by mal štát preplácať napríklad pozemok veľký necelých 800 m2 na Donovaloch za 111 tisíc eur (cena 140 eur na meter štvorcový – pôvodný majiteľ pozemkov kúpil iné pozemky od obce Donovaly za 25 eur na meter štvorcový) alebo nehnuteľnosti na penzión v Zlatých Klasoch za 470 tisíc eur. Nehovoriac o tom, že pre väčšinu, ak nie všetkých žiadateľov (malé a stredné podniky) je doba udržateľnosti 5 rokov a teda po piatich rokoch môžu podporené zariadenie predať alebo začať používať na vlastné bývanie.
Zlé a nespravodlivé nastavenie mnohých eurofondových programov majú na svedomí doterajšie vlády pána Fica a žiaľ zdá sa, že ako predseda „zlepenca“ štyroch koaličných partnerov nemieni v tejto praxi nič meniť. Eurofondové dotácie takéhoto typu iba ničia poctivých podnikateľov, zvyšujú pocit nespravodlivosti a priestor na korupciu. Úplne absurdne vyznieva aj nastavenie výzvy, ktorá za vidiecku oblasť považuje celé územie Slovenska okrem krajských miest. Reštaurácia či hotel v Dunajskej Strede, Zvolene alebo Poprade tak podľa vlády pána Fica prispieva k rozvoju „vidieckej“ ekonomiky. Vďaka eurofondom sa u nás postavili desiatky kilometrov diaľnic, obnovili železnice, školy či nemocnice. Ľuďom však často utkvie v pamäti práve tá menšia časť eurofondov, ktorá sa využíva na pochybné projekty a obohatenie jednotlivcov. A to je veľká škoda. Okrem premárnenej šance na zlepšenie života na Slovensku je to aj voda na mlyn rôznym extrémistom, ktorí sa pri eurofondoch neštítia šíriť výmysly a klamstvá. Jedným z nich je ich nevýhodnosť, pretože vraj do rozpočtu EÚ zaplatíme skoro toľko, koľko z neho dostaneme. V skutočnosti však v rokoch 2014 až 2020 dostaneme z rozpočtu EÚ o viac ako 13 miliárd eur viac, ako do neho odvedieme. Je to obrovský balík peňazí a je iba na nás, ako ho využijeme a či dovolíme vláde podporovať aj nezmyselné alebo zle pripravené projekty. Ja osobne budem ako poslankyňa parlamentu vládu dôsledne kontrolovať a bojovať za to, aby sa peniaze z Bruselu použili čo najlepšie.
