Predstavte si tepláreň v krajskom meste. Vlastní ju štát a najviac jej odberateľov sú v konečnom dôsledku ľudia v bytoch s ústredným kúrením. Pokiaľ chcú mať v zime teplo, musia ho odoberať práve od štátnej teplárne. Po nedávnom sprísnení zákonov o zriaďovaní domových kotolní iná možnosť v podstate nie je, ľudia v domoch nemôžu nič zmeniť. Druhou skupinou zákazníkov sú podniky a stavitelia nových objektov. No oni sa pri rozhodovaní určite neriadia reklamným panelom na štadióne, ale prepočtami výhodnosti toho ktorého riešenia. O tom, že v Trnave existuje nejaká tepláreň už asi väčšina z nich počula.
Tepláreň môže získať nových zákazníkov medzi obyvateľmi mesta naozaj iba teoreticky. Je preto prekvapivé, že v roku 2015 sa rozhodla investovať desiatky tisíc eur do reklamných plôch. Objednáva si ich od spoločnosti FC Spartak, a.s. a ide o takéto zmluvy:
Reklamný panel 1 x 3 m na štadióne počas zápasov – 19 200 eur na rok
reklamný panel v tréningovom centre mládeže – 2 400 eur na 6 mesiacov
reklamný panel v tréningovom centre mládeže – 18 000 eur na 4 mesiace, po dvoch mesiacoch sa suma zvýšila o ďalších 18 000 eur.
Spolu tak štátna tepláreň podpísala s FC Spartak, a.s. zmluvy na prenájom reklamných panelov za viac ako 57 tisíc eur (s DPH). Panel v tréningových centrách mládeže ju vyšiel na skoro 40 tisíc. Na porovnanie reklamná plocha pri hlavnej ceste v centre mesta by na rok stála okolo 2 000 eur. Podobná štátna tepláreň v Žiline si v roku v 2015 objednala reklamu na futbalovom štadióne v Žiline za 960 eur. Majiteľ žilinského klubu Jozef Antošík kedysi v rozhovore povedal, že na „Slovensku sa nedá vo futbale zarobiť“. V Trnave však vedia, ako na to. FC Spartak, a.s. mala v roku 2014 zisk po zdanení 400 309 eur. Štátna tepláreň, ktorá si od nej vo veľkom objednávala reklamu, mala v roku 2014 zisk po zdanení 9 753 eur.
Podľa správy štátnej TASR spred pár dní je majoritným vlastníkom futbalového klubu FC Spartak Trnava Vladimír Poór. To isté meno sa v údajnom spise Gorila uvádza v zozname piatich „akcionárov“ strany Smer.
Peniaze štátnej firmy sú peniaze štátu, a teda naše peniaze. Štátne firmy však často uzatvárajú podivné zmluvy. Raz si objednajú reklamu u Poóra, inokedy sponzorujú klub Širokého. Šport potrebuje podporu, predovšetkým šport mladých. Ale nemôžeme prijať stav, keď mládežnícke športové oddiely živoria, a pár vyvolených dostáva od štátnych podnikov desaťtisíce eur bez akýchkoľvek pravidiel. Reklama a sponzorstvo nemajú žiadny zmysel hlavne pri tých štátnych podnikoch, ktoré sú v podstate monopolné a je málo pravdepodobné, že získajú nových zákazníkov medzi obyvateľmi. Okrem teplární je to aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., ktorá financuje napríklad filmový festival. Namiesto toho štát musí vytvoriť jasné pravidlá na podporu kultúrnych podujatí a mládežníckeho športu. Podporu od štátu si zaslúžia mladí športovci na celom Slovensku. Nielen v mestách, v ktorých spolupracuje štátna tepláreň a štátny „akcionár“.
