Operačný program Výskum a inovácie má z eurofondov a zo štátneho rozpočtu do roku 2020 rozdeliť viac ako 2,5 miliardy eur. Je to jedinečná šanca pre Slovensko, ako vytvoriť lepšie podmienky pre slovenskú vedu a seriózne slovenské podniky a posunúť ich na medzinárodnú úroveň. Je pravdepodobné, že kvôli tlaku ostatných štátov EÚ bude musieť byť väčšina eurofondov v budúcnosti použitá na výskum a inovácie. Ak nevytvoríme na Slovensku podmienky a infraštruktúru pre výskum a férové rozdeľovanie dotácií, môže sa stať, že ostaneme na chvoste Európy. No namiesto serióznych vedeckých inštitúcií a podnikov, ktoré niečo naozaj vyrábajú a vyvíjajú, ministerstvo školstva podporuje firmy, ktoré v podstate nič nerobia a iba čakajú, ako by mohli zarobiť na eurofondoch. Pri rozdeľovaní stoviek miliónov eur na strategický výskum ministerstvo zamietlo projekty našich najlepších univerzít a Slovenskej akadémie vied. Zatiaľ nevieme, ktoré projekty ministerstvo schválilo, keďže ich zoznam tají. Pozreli sme sa preto na zamietnuté projekty a máme vážne pochybnosti o odbornosti a nezávislosti hodnotenia projektov.
„Nezávislí“ hodnotitelia a odborníci
Ministerstvo školstva sa tvári, že projekty hodnotia nezávislí odborníci. Avšak viacero projektov hodnotila napríklad Monika Deneva. Pani s rovnakým menom je generálnou riaditeľkou na ministerstve pôdohospodárstva riadenom SNS.
Medzi hodnotiteľmi je aj Pavol Balžanka. Pána s rovnakým menom minister Plavčan menoval za riaditeľa jednej z agentúr ministerstva. Zatiaľ sa zviditeľnil tým, že si za svoju zástupkyňu náhodou vybral bývalú koncipientku Andreja Danka a zároveň dcéru nominanta SNS na ministerstve obrany.
Otázky vzbudzuje aj odbornosť hodnotiteľov. V lepšom prípade ide o neschopnosť, v horšom prípade to môžeme považovať za cielenú manipuláciu hodnotenia projektov. Napríklad výskumný projekt za 25 miliónov eur, ktorého cieľom bolo zabezpečiť trvalú udržateľnosti oceliarskeho priemyslu, hodnotil lekár – kardiológ. Rovnako lekár, pre zmenu internista, hodnotil materiálový výskum STU za 45 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály a inovačné technológie ich spracovania v prostredí inteligentných výrobných systémov na princípe Industry 4.0. Naopak projekty zamerané na onkológiu a preventívnu medicínu žiadny lekár nehodnotil. O úrovni hodnotenia projektov za desiatky miliónov eur svedčí aj hodnotenie výskumu zameraného na mobilné siete piatej generácie, čo je samozrejme vysoko technicky zameraný výskum. Ale keďže mobilné telefóny slúžia na komunikáciu, za jedného z dvoch hodnotiteľov ministerstvo určilo pani, ktorá na vysokej škole vyučuje anglický jazyk a „komunikatívne cvičenia“. V inej výzve, o ktorej budem hovoriť o chvíľu, pani angličtinárka hodnotila aj projekt zameraný na diaľkovú diagnostiku koľajových vozidiel. Spolu s Petrom Kolesíkom.
Mnohé z projektov prihlásených do tejto výzvy mali hodnotu až 40 miliónov eur. Je úplne nezmyselné, keď o takýchto obrovských výskumných projektoch rozhodujú dvaja hodnotitelia, ktorí často nielenže nepracujú v danom odvetví, ale sa vede a výskumu nevenujú vôbec. Takýto ľudia nikdy nebudú vedieť odlíšiť výskum na vysokej úrovni od projektov zameraných na ulievanie peňazí. Takýto spôsob hodnotenia projektov je najlepšia cesta k uprednostňovaniu skrytých záujmov a kšeftárov v pozadí koaličných politických strán.
Takýto výber hodnotiteľov je pravdepodobne aj dôvod, prečo v prvej výzve, kde tiež ide o 300 miliónov a už sú známe úspešné aj neúspešné projekty boli peniaze priklepnuté pochybným firmám a firmičkám, ktoré výskum nikdy nerobili. Upozorňovala som na to už pred niekoľkými týždňami a vyzvala som ministra Plavčana, aby vysvetlil čudný systém prideľovania miliónov práve maličkým panelákovým firmám bez dostatočných kapacít.
Schránkové „výskumné“ firmy
Po zverejnení výsledkov prvej výzvy sme urobili analýzu všetkých 62 úspešných projektov.
Na príklade jednej firmy Vám ukážem systémové zlyhania celého nastavenia eurofondov, ktoré idú na výskum a inovácie.
Firma na ktorej budem definovať 4 kľúčové problémy eurofondov na vedu a výskum sa volá BETA BioTech, s. r. o., upozornil aj denník SME.
Problém 1: Nepomer dotácie a dovtedajšej činnosti firmy
Tržby spoločnosti sú za minulý rok podľa Finstatu 14 535 €. Ministerstvo školstva schválilo firme dotáciu vo výške 4 094 542 eur.
Ide približne 300-násobok jej tržieb a z toho je zrejmé, že takáto firma nemôže mať kapacitu tieto peniaze účelne minúť.
Včera vyšiel na Denníku N rozhovor s prorektorom pre strategickú spoluprácu a rozvoj na Slovenskej technickej univerzite. Ich projekt bol neúspešný, hovoril o tom, že im strhli body za to, že ich považujú za finančne nestabilných. Zo slovenských univerzít sú pritom najstabilnejší, ich rozpočet je 105 miliónov a majú 2800 zamestnancov. Ale firmička, čo má tržby pár tisíc a 2 zamestnancov obrovskú dotáciu získala. Neuveriteľné – pán minister, prosím vysvetlite to.
Problém 2: Podpora nákupu majetku a nie ľudí
Len samostatné hnuteľné veci predstavujú takmer 90% z celkového rozpočtu projektu, ide na ne 3 500 000 EUR, vrátane vody, elektriny kompletného vybavenia technologického laboratória.
Už v minulosti som upozorňovala, že sme za peniaze nakúpili rôzne drahé prístroje, na ktorých nemá kto robiť a ležia ešte zabalené v krabiciach. S tým už konečne musíme prestať.
Je nehorázne, aby peniaze išli firme, ktorá výskum nerobila, žiadne laboratórium nemá a ide si ho kompletne zakúpiť za naše spoločné peniaze. Naopak, mnohé vedecké inštitúcie, ktoré laboratória majú a majú aj inovatívne projekty, nedostali nič.
Problém 3: peniaze na výskum idú firmám bez ľudského kapitálu
Firma, ktorá dostala dotáciu za viac ako 4 milióny má dvoch zamestnancov na všetky možné činnosti (účtovníctvo, marketing a podobne). To znamená, že všetky činnosti musí externalizovať. Aký má význam podporovať takpovediac výskumné schránky, ktoré na výskum nemajú ľudí a musia si ich prenajímať napríklad z vedeckých inštitúcií? Prečo nedať peniaze rovno vedeckým a výskumným inštitúciám bez takýchto schránkových sprostredkovateľov, ktorí si nechajú väčšinu zisku?
Problém 4: peniaze idú firmám, ktoré výskum idú robiť len kvôli príspevku z eurofondov
Podmienkou na získanie príspevku z eurofondov bolo aj to, že firmy musia mať výskum a vývoj zapísané v predmete činnosti. Konkrétne táto firma, ale aj mnohé ďalšie, si výskum a vývoj zapísali do obchodného registra 26. mája 2017 – teda len 3 pracovné dni predtým, ako im bol schválený príspevok z eurofondov (31.5.2017). Minimálne by som očakávala, že ministerstvo bude hodnotiť, či a akú kvalitu výskumu dané firmy v minulosti robili. No ministerstvu stačí zápis do registra pár dní pred schválením dotácie..
Personálne prepojenia
Zaujímavá je však aj vlastnícka štruktúra spoločnosti. V spoločnosti Beta Biotech je spoločníkom firma ENVIRON s.r.o, ktorej jediný spoločník a konateľ je istý Ing. Samuel Babjak. Ten je zároveň aj jedným z konateľov Beta Biotech. Podľa informácií z obchodného registra Samuel Babjak podniká spoločne s manželkou Roberta Pintéra - vysokého štátneho úradníka na Kaliňákovom ministerstve. Toho pána Pintéra, ktorý sa za jeden rok stal majorom a podnikal spoločne s Kaliňákom a Počiatkom. Personálne prepojenia vedú cez spoločnosti PAU s.r.o, BP Technologies a.s., ale aj cez lukratívny pozemok v Bratislavskom Starom meste, ktorý vlastnia manželia Pintérovci spolu s Ing. Babjakom a jeho manželkou. Podiel na pozemku má navyše aj spoločnosť BP Technologies, v ktorej Ing. Babjak figuruje ako predseda predstavenstva a pri ktorej ešte v júni 2016 figurovala pani Pintérová ako kontaktná osoba. O tom, že biznisu pani Pintérovej sa darí svedčí aj fakt, že vlastní byt v neslávne známom komplexe Five star residence na Námestí slobody 13, kde vlastnia byty aj prominenti ako pán Ladislav Bašternák alebo dcéra Mariána Kočnera. Aj preto si myslím, že táto dotácia nie je náhoda a žiaľ, namiesto vedy a výskumu sa zas dotujú „naši ľudia“.
Ďalšie čudné dotácie
Iným zaujímavým príkladom je aj spoločnosť CRYSTALEX, s.r.o. Firma eviduje tržby1 740 € a uvádza 5-9 zamestnancov. Spoločnosť dostala 6 938 929.30 € na projekt zameraný na oblasť technológie horizontálneho rastu veľkorozmerových monokryštálov zafíru bagdasarovovou metódou a vplyvu jednotlivých faktorov na termodynamiku rastových procesov monokryštálu z taveniny spolu s vývojom a zostavením unikátneho rastového zariadenia v laboratórnych podmienkach umožňujúceho produkovať veľkorozmerný zafír.
Zaujímavosťou je rozpočet projektu: Drvivá väčšina výdavkov ide na vybavenie a na mzdy, pričom niektoré osobohodiny sa pohybujú v cene 100 EUR/hodina (1500 osobohodín).
Spoločnosť Crystalex spoluvlastní firma REFIN S.P, ktorá sa podľa medializovaných informácií ešte v roku 2008 podieľala na získaní kaštieľa v Sokolovciach od Trnavskej fakultnej nemocnice v podivnom ponukovom konaní, nakoľko ponuku predložili dve personálne prepojené firmy- Refin Bratislava a DIY Slovakia. Vtedajšie zákony pritom nariaďovali predávajúcemu vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky osôb blízkych, majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom.
Podmienku firmy splnili len dva mesiace pred súťažou. Osoby, ktoré sa podieľali na tejto transakcii figurujú dnes aj v orgánoch firmy Crystalex.
Aj vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné dôsledne preskúmať účelnosť a súlad projektu so zameraním výzvy a tiež zverejniť podrobné hodnotenie projektu.
Prepojené firmy
Ako zaujímavý príklad prepojení úspešných firiem uvádza denník SME spoločnosti Alfa Slovakia s.r.o. a BRUTTO s.r.o. V rámci tejto výzvy však bohužiaľ nejde o jediný prípad.
Spoločnosti Adbee digital s. r. o a Phoonio s.r.o. spája Ing. Martin Malých, ktorý figuruje v obidvoch ako spoločník a konateľ.
Predmet činnosti Výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied majú obe firmy zapísaný len od 21.01.2016.
Adbee digital vykazuje za posledný rok tržby 773 053 € a uvádza počet 5-9 zamestnancov. Na projekt „Elektronické ticketingové systémy ako predmet inovácie a nasadenia nových služieb s úzkou integráciou na podnikové systémy“ dostala sumu 3 529 430.266 €. Partnerom je Slovenská technická univerzita v Bratislave. Aj vzhľadom na značku a činnosť spoločnosti či podporený projekt môže byť schválená dotácia v poriadku, o to problematickejšie ale pôsobí spriaznená a personálne prepojená spoločnosť Phoonio s.r.o. Tá totiž vykazuje za posledný rok tržby 15 442 € a eviduje 0 zamestnancov.
Na projekt „Retail management ako unikátna platforma riešení ovplyvňujúca nákupné správanie zákazníka s integráciou prvkov marketingového minimalizmu a orientáciou na zvýšenie predaja retailovej siete“ dostala dotáciu 2 954 118.76 €. Partnerom je pre zmenu Ekonomická univerzita v Bratislave.
Týmto sa bohužiaľ výpočet malých firiem a veľkých dotácií na výskum a inovácie nekončí. Celkovo Ministerstvo prikleplo vyše 35 000 000 EUR spoločnostiam, ktorých priemerné tržby za posledný rok boli pár tisíc eur (14 600 EUR). Zároveň takmer všetky majú 0-2 zamestnancov a mnohé si zapísali ako predmet podnikania výskum a vývoj len v priebehu posledného roka (dokonca aj spomenuté tri dni pred schválením projektu).
Horalky, plagátiky a kšefty
Minister školstva pri investíciách do vedy a výskumu za viac ako pol miliardy eur úplne zlyhal. Zo všetkých vyspelých krajín automatizácia výroby najviac ohrozuje pracovné miesta práve na Slovensku. Zabrániť tomu môžeme iba inováciami a rozvojom vedy a výskumu. Je preto národným záujmom Slovenska, aby sme peniaze, ktorými môžeme podporiť našich výskumníkov, využívali rozumne a zodpovedne. Žiaľ ministerstvo školstva pod vedením Slovenskej národnej strany robí presný opak, a preto sme vyzvali Andreja Danka, aby sa SNS vzdalo rezortu školstva. Týmto začíname zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra Plavčana, ktorý je však len bábkou v rukách Andreja Danka. Andrej Danko doslova povedal k riadeniu ministra Plavčana: „Neberiem kritiku, že ho riadim. Budem ho riadiť, lebo aj ja som zodpovedný za ministerstvo, budem hovoriť, čo tam má robiť.“ Ak má Andrej Danko aspoň trochu chlapskej cti, tak okamžite vyvodí zodpovednosť a odíde z postu predsedu Národnej rady. Spôsob, akým riadi ministra školstva škodí Slovensku a ohrozuje jeho budúcnosť.
