Minulý rok sme takto v lete riešili eurofondový škandál na ministerstve školstva a tiež vládnu krízu, keď Andrej Danko listom vypovedal koaličnú zmluvu. Tento rok sme a zamerali na projekty na ministerstve hospodárstva a situácia tam nevyzerá o nič lepšie.
Verejná kontrola rozdeľovania eurofondov je v prvom rade zložitejšia, keďže vládna koalícia už pre istotu nezverejňuje mená hodnotiteľov ani presné miesto realizácie projektu. Nikto tak už nemôže kontrolovať, či náhodou projekty v hutníctve nehodnotí kardiológ, ako sme to videli na ministerstve školstva, alebo či sa údajný špičkový výskum nemá odohrávať v polorozpadnutých budovách. Napriek tomu vidíme aj pri projektoch na ministerstve hospodárstva veľmi pochybné rozdeľovanie obrovských dotácií.
Veľkým problémom je, že namiesto skutočných inovácií ministerstvo často podporuje iba nákup strojov. Inovácie sú však predovšetkým o ľuďoch a mali by sme preto podporovať fungujúce podniky, ktoré hľadajú riešenia ako zlepšiť svoje výrobky. Namiesto toho ministerstvo často podporilo nákup nových strojov a vytváranie nových prevádzok v úplne bežných činnostiach bez inovácií a vyššej pridanej hodnoty. Príkladom je podpora nových prevádzok na výrobu džúsov či okien.
Hlavným cieľom štátnej podpory inovácií by malo byť zlepšenie postavenia slovenských podnikov v porovnaní so svetom, aby mohli produkovať výrobky služby s vyššou pridanou hodnotou založené na tvorivosti ľudí na Slovensku. Prirodzene by to viedlo aj k vyšším platom v našich podnikoch. Ministerstvo ale vo väčšine prípadov podporuje jednoduchý nákup výrobnej linky, čo síce pomôže prijímateľovi dotácie, ale zas poškodí iných podnikateľov v odvetví, ktorí investujú z vlastných peňazí. Na inovácie máme vyčlenené dve miliardy eur, z toho približne miliardu spravuje ministerstvo hospodárstva a tieto peniaze by sme mali použiť na to, aby Slovensko bolo úspešnou krajinou, aby sme neboli montážnou dielňou, ale vyrábali produkty s pridanou hodnotou, ktoré budú úspešné vo svete. Či už sú to technologické inovácie, alebo napríklad nové materiály, zelené inovácie, riešenia v striebornej ekonomike na zvládnutie demografickej krízy, inovácie v inteligentnej doprave a podobne.
Do eurofondových výziev na ministerstve hospodárstva sa prihlásili aj dlhodobo fungujúce firmy, ktoré žiadali väčšinou k tržbám primerané dotácie. Ale ministerstvo podporilo mnoho projektov, ktoré nevyzerajú zmysluplne.
Napríklad firma Global Industry Solution, s. r. o., ktorej ministerstvo hospodárstva podpísalo za posledných 12 mesiacov z troch výziev na podporu inovácií dotácie vo výške 5,5 milióna eur, poslednú zmluvu zverejnili minulý týždeň. V roku 2017 mala táto firma tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 0 eur, rok predtým 10 tisíc eur a podľa účtovníctva nemala žiadnych zamestnancov. Všetky relevantné predmety činnosti boli do obchodného registra zapísané až po podaní žiadosti. Rezortu pána ministra Žigu to však vôbec nevadilo. V jednom verejnom obstarávaní chce firma za 2 milióny eur kúpiť v podstate účtovnícky program a systém na modelovanie pomerne všeobecne opísaný v jedinej tabuľke v súťažných podkladoch. Neverím, že pri takýchto podkladoch na systém na riadenie výroby sa dá vybrať fungujúce riešenie a celý nákup pokladám iba za prostriedok na odčerpanie financií zo štátnej dotácie. Firmu vlastní človek, ktorý bol nie tak dávno vo vedení jednej firmy pána Beljajeva. Zo štátnej dotácie chce firma Global Industry Solution rozvíjať hlavne výrobu častí vagónov v Poprade, Trebišove, Pečovskej Novej Vsi a v Prakovciach. Podľa adries pobočiek či adries uvedených pri verejných obstarávaniach ide v 3 prípadoch o firmy pána Beljajeva, v Prakovciach má jeho firma na budovu príjemcu dotácie predkupné právo. Firma poskytujúca poradenstvo pri verejnom obstarávaní má sídlo v Bardejove, ale ako adresu na doručenie ponúk si píše adresu popradskej Tatravagónky, ktorú spolu vlastní pán Beljajev. To by samo o sebe možno nebolo zvláštne, ale treba pripomenúť, že jedna firma pána Beljajeva dostala od štátu v minulosti milióny eur na výrobu v železničnom odvetví v Prakovciach, ale veľmi rýchlo šla do konkurzu a dnes dlhuje milióny štátu, Sociálnej poisťovni a viac ako 10 miliónov eur zrejme stále dlhuje aj štátnej Eximbanke.
Máme tu teda firmu s prakticky nulovými tržbami a s prepojeniami na známeho oligarchu, ktorej štát bez problémov dáva miliónové dotácie. A žiaľ podobných prípadov sme na ministerstve hospodárstva našli veľa. My už ale dlho hovoríme, že takéto prideľovanie dotácií zbytočne podporuje predražené projekty a kazí podnikateľské prostredie. Často dávam našej vláde za príklad Estónsko, mnohé granty sú tam obmedzené na 30 % ročných tržieb firmy.
Podobným prípadom je PETRONIUS REFINERY, s. r. o. ktorá pri tržbách okolo 800 tisíc eur dostala z eurofondov na výskum a inovácie takmer 5 miliónov eur. Inovácia mala spočívať vo výrobe biopalív z repky olejnej, hoci podobných prevádzok je na Slovensku viac a všeobecne sú biopalivá prvej generácie považované nie za inovatívne, ale skôr za slepú uličku. Napríklad kvôli väčším plochám repky olejnej na našich poliach a množstve používaných umelých hnojív. Projekt by mal podľa zverejnených údajov tento mesiac skončiť, ale nevieme, ako projekt nakoniec dopadne, pretože Úrad pre verejné obstarávanie po kontrole rozhodol, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní a vyhodnotenie ponúk sa má zrušiť.
Okrem tržieb sa v Estónsku pri projektoch skúma aj to, akú časť výroby bude podporený podnik vyvážať. Pretože pri firmách zameraných iba na domáci trh je veľmi pravdepodobné, že vďaka štátnej podpore sa bude dariť jednej firme, ale jej konkurenti bez dotácie budú mať problémy. To nemá pre krajinu žiadny význam. Ministerstvo napríklad dalo dotáciu takmer 5 miliónov eur telekomunikačnému operátorovi Slovanet na vybudovanie siete nového typu v štyroch samosprávnych krajoch. Ostatní operátori si podobné siete musia budovať bez dotácií. Budú tak znevýhodnení a je pravdepodobné, že väčšina dotácie iba zvýši zisk prijímateľa.
Systém podpory výskumu a inovácií takto nemôže ďalej pokračovať a mal by sa zásadným spôsobom zmeniť. V prvom rade by mali byť projekty a ich prínos prísnejšie kontrolované. Už v minulom období sme takto do niektorých vybraných podnikov naliali miliardu eur a doteraz nevieme či to vôbec malo význam. Ministerstvo by malo hodnotiť v prvom rade počet zaregistrovaných patentov, či firmy prerazili na zahraničný trh, koľko pracovných miest skutočne vytvorili a či ich po skončení dotácie aj udržali.
Druhá vec, ktorá by sa mala zmeniť je forma podpory. Nemal by to byť nenávratný príspevok – čiže v zásade miliónové dary pre vybrané firmy, ale mali by to byť ľahko dostupné a lacnejšie pôžičky, pretože žiadatelia by si rozmysleli, či sa do projektu pustia alebo nie a neobjavovali by sa pochybné garážové firmy. Je to o to dôležitejšie, že v súčasnosti sa pripravuje ďalšie programové obdobie pre eurofondy po roku 2020. Dve miliardy eur sú obrovské peniaze, vláda si potenciál a budúcnosť krajiny premrháme neschopnosťou podporovať rozumné veci.
Nezmyslené rozhadzovanie eurofondov poškodzuje národné záujmy Slovenska, pretože namiesto podpory životaschopných firiem, ktoré by dali ľuďom prácu, často podporuje rôzne pochybné projekty.
Poskytnuté dotácie násobne prekračujú ročné tržby podporených firiem v mnohých prípadoch. Niekoľko ďalších príkladov:
HC LOGISTIK, s.r.o.
Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb v roku 2017: 20 926 eur
Poskytnutá dotácia: 4,8 milióna eur na spracovanie uhlíkových sadzí, do podania žiadosti o dotáciu mala firma v predmete činnosti iba „zásielateľstvo“.
RADVIL - STAV, s.r.o.
Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb v roku 2017: 124 000 eur
Poskytnutá dotácia: 1,1 milióna eur
OKNOSTAV s.r.o.
Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb v roku 2017: 150 159 eur
Poskytnutá dotácia: 720 tisíc eur na linku na okná
J.R.G. s.r.o.
Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb v roku 2017: 1,2 milióna eur
Poskytnutá dotácia: 5,4 milióna eur (2 výzvy MH)
Výzvy:
OPVaI-MH/DP/2017/3.3.1-08 (vyhlásená 12.9.2017, stále je otvorená) - podpora MSP v najmenej rozvinutých okresoch: 50 miliónov eur
OPVaI-MH/DP/2016/3.3.1-04 Výzva na podporu existujúcich MSP (vyhlásená 22. 11. 2016, ukončená): 40 miliónov eur
OPVaI-MH/DP/2016/3.1.1-03 Výzva na podporu nových a začínajúcich MSP (vyhlásená 22. 11. 2016, ukončená): 30 miliónov eur
OPVaI-MH/DP/2016/1.2.2-02 Výzva na podporu inovácií a technologického transferu (vyhlásená 02.08.2016, ukončená): 300 miliónov eur
