Mŕtve srdce

...Krváca..Rany sú otvorené..Štípu,bolia,mučia..Robia to,čo majú..Sú tam teraz,lebo majú..Majú trestať telo..Telo a hlavu..Bičujú ľudské myšlienky,ktoré zablúdili do zakázanej záhrady..Chcú si odhryznúť z toho sladkého ovocia,ktoré je plné hnisu..
...Niečo sväté mi posiela na zem anjela.Lásku.Konečnú,stálu,chrániacu..Áno.Ctím si ju,uctievam,zbožňujem.Kým ma neprefúka ľadový vietor a začnem chladnúť.Bránim sa,ale napriek tomu chladnem.Neskutočné zážitky,pocity,láska chladnú.Čo sa deje?..prečo som nespokojná,nešťastná,ak nájdem,čo som tak dlho hľadala..
...Do ovocnej záhrady pozerám len jedným očkom..Neskôr oboma..naťahujem ruky..srdce sa rozbúši..Mám svojho anjela,ale napriek tomu sa naťahujem za horľavými rukami zakázaného plodu ovocnej záhrady..Za malým diablom,ktorý spôsobuje závrat..vzrušenie zo zakázaného..zo strachu..z napätia..
...Hlava je už celá obmotaná hustou pavučinou..Nič nevnímam,žiadne otázky,žiadne pocity viny,žiadnu radosť..
...Ani jeden..ani druhý..ani život..ani smrť..
..Ľúbiť oboch..to sa nesmie..