...KDE SI?!..nič..TO TICHO JE ODPORNÉ, TAK SA UŽ OZVI!!!..lepkavá dlážka sa mi začala lepiť na ponožky, cítila som, ako mi vytrháva jemné nite z tých nových žltých ponožiek..A DO RITI,veď to je krv.To bol humus. Nevedela som, či mám zadržať zdvíhajúcu sa kyselinu, alebo čo, ale bolo to nechutné..chytila som kľučku na prvých dverách na chodbe a tam sedel....Ten kretén len sedel pod umývadlom a smial sa..Vieš, ja som si chcel len odrezať ucho, nie je to nič vážne ako si si myslela. Vieš, že mám rád svoj dramatický hlas. Mala som chuť streliť mu, aj ho objať, nevedela som si vybrať. Saddám si a kľudne sa pýtam: Tak ucho, prečo tentokrát ucho, inšpiroval ťa Gogh, či čo?!! Aspoň si si ho celé odrezal? Vieš, že neznášam, keď ma preháňaš kvôli somarinám, tak dúfam, že ho máš odfaknuté celé, nech to stojí za to!..ironicky som mu šplechla do tváre. Odkryl uterák od krvavého ložiska a zas ma natiahlo..Oooo,DO RITI!! TY SI SI HO FAKT ODREZAL!! tak toto je už na mňa veľa. Moja nebuď hlúpa, len som si ho trošku poškrabkal.. JA, už som len nemohol počúvať tie svine v kancelárii. Strašne mi lezú na nervy, fakt, chcem odtiaľ odísť, vieš, že to tam neznášam. VIEŠ,že tých ľudí nenávidím a aj tak mi každé ráno praješ pekný deň v práci. Zronene mi klesol k hrudi a tváril sa veľmi ľútostivo.. ..Šepkal:..myslíš, že Gogh si ucho naozaj odrezal? Podľa mňa nechcel počuť hlasy a potom ohluchol úplne. Spravil tak dobre. Fandím mu. Aspoň všetky reči okolo neho nemusel vstrebávať dvojnásobne. Myslíš, že som psychopat?..Nie, nemyslím si to, vieš, že ťa mám rada. To by som si nikdy nemyslela..Klamala som mu ako vždy. Je mi to tak ľúto, keď mu musím klamať. Doktor vravel, že človek sa proti vám neobráti, lebo vám verí. Verí všetkému, čo poviete. A ja som ho zas musela presviedčať pol dňa, že ráno nikam nepôjde, že sa môže hrať, môže nakŕmiť rybky, može si umyť zuby aj päťkrát, ak bude chcieť. ..Pomaly sme sa zdvihli, umyla som mu zaschýnajúcu krv na uchu, trošku vyštípala dezinfekčnou tekutinou a uložila do postele.....Zmena plánu. Dnes už do práce neidem..a slzy mi začali stekať po tvári, až kým ma nerozbolela hlava..
Zmena plánu
STOP!áno,presne teraz musí svietiť.Tak to ma vie fantasticky naladiť, ešte v tomto stave..Srdce mi skáče tam niekde medzi pľúcnymi lalokmi. Skoro výbušný pocit prejde po troch sekundách a preletím popred autá až na druhú stranu. Snažím sa utekať, fakt sa snažím, smiešnym behom trielim k známej ulici. Ešte schody, kľúče.. a KDE SÚ TIE KĽÚČE???..fajn, bordel v taške, ďalšia potešujúca skutočnosť, konečne ich otvorím a tresnem za sebou...