Musím smutne skonštatovať, že napriek počiatočnej radostiz nových kníh, som sa opäť utvrdila v názore, že nie je všetko dobré,čo je fantasy. Človek by si myslel – vydali to ako knihu, musí to byť super,keď je to fantasy (minoritný žáner, ktorý sa ešte stále predáva slabšie akomainstreamová literatúra... uveďte si príklady). Nie je to tak. Za tie roky, čouž fantasy čítam, som túto literatúru zaradila do štyroch kategórií,a tieto kategórie sa dajú aplikovať na (zatiaľ) každú knihu, ku ktorej somsa dostala. Teda čujte:
kategória – vlajkové lode(kvalita: jakš-takš)
Toto je kategória kníh, ktorýchtypickými reprezentantmi sú série ako Kroniky Dragonlance (Dragonlance),Magický kryštál (Planina ľadového vetra, známejšie ako Icewind Dale 1,2,3)a tak ďalej. Jednoducho – sú to knihy, ktoré majú za úlohu spopularizovaťSVET, v ktorom sa odohrávajú, a to preto, lebo do jeho tvorby už spoločnostiako TSR, či Wizards of the Coast vložili nemalé peniaze, a teraz potrebujúhitovú knihu, ktorá by tento svet čitateľom predstavila čo možnonajpríťažlivejším spôsobom. Na to je potrebný hrdina, alebo lepšie skupinkahrdinov, ktorá sa stane „kultovou“. Tak vznikajú známe postavy ako DrizztDo`Urden, Wulfgar, Bruenor, Raistlin, Karamon, Tanis Polelf atď. Nedá sapovedať, že by to boli zlé knihy. Práve preto, že ide o knihy do ktorýchje vloženého viac úsilia ako obvykle, majú tradične akú-takú hodnotu. Príbeh jevystavaný zložito, aby sa jeho vývoj nedal dopredu odhadnúť, vzťahy medzipostavami sa menia, aby stále bolo čo riešiť po „emocionálnej“ stránke (tu bysi pozorný čitateľ ironicky odkašľal) a obvykle zažívame hneď niekoľkodejových zvratov. Niekedy je to dobre, niekedy sa nudíme. Každopádne sa tietosérie stávajú dosť často žiadanými a... vypredanými knihami. Sú nedostatkovýmtovarom, pretože ich bežný čitateľ fantasy nepozná a ovplyvnený masívnymmarketingom (aký využívajú hlavne Wizardi) si kúpi rovno celú trilógiu. Podočítaní si potom povie – no, nebolo to zlé.... hmmm...ale čakal som viac?Vnútri vie, že očakával niečo iné – hlbšie – no povedal to už niekto nahlas?Nie, pretože sú to predsa vlajkové lode...
2. kategória –komerčné déja-vu (kvalita: kolísavá, častejšie zlá)
V tejto kategórii nachádzamedrvivú väčšinu dnešnej fantasy produkcie. Najtypickejšími predstaviteľmi sú„knihy podľa hier“, mnou nazvanými „knaakoviny“. Názov majú podľasuperuniverzálneho spisovateľa Richarda A. Knaaka, ktorý nemá absolútne žiadenproblém písať knihy z rozdielnych svetov ako na bežiacom páse. Do jehobibliografie patria knihy zo sveta Diablo, Warcraft, Conan, Dragonlance (TracyHickman a Margaret Weissová si musia trhať vlasy), Minotaur Wars,Dragonrealm a to ešte ani zďaleka nie je všetko. Knaak je proste fantasyboh. Dokáže napísať knihu o čomkoľvek, rozdielne svety a prostrediapreňho nepredstavujú žiadne prekážky. Bohužiaľ, výsledok je potom presne taký,ako sa volá celá táto kategória – komerčné déja-vu. Knihy sa jedna na druhúneuveriteľne podobajú nielen dejovo (základným konfliktom a pod.), ale ajstereotypnými hrdinami a absolútne žiadnou vynaliezavosťou čioriginalitou. Samozrejme, nedá sa to zovšeobecniť a povedať –všetky knihy tohtotypu nestoja za prečítanie. To tvrdiť nechcem a mali by sa toho vyvarovaťaj niektorí moji kamaráti z fantasy spoločenstva, pretože všade existujúvýnimky. U Knaaka síce už žiadne zázraky neočakávam, ale možno aj on razprekvapí. Totiž, čakala som, že budem prekvapená dnes – pri čítaní knihy Worldof Warcraft – Kruh nenávisti. Tešila som sa, že je tu aká-taká šanca, že tonebude knaakovina, pretože ju napísal nejaký Keith deCandido. Zistila som však,že to musí byť Knaakov bratranec :( Rovnako ako on totiž píše knihy z World ofWarcraft, Spidermana, Buffy the Vampire Slayer, Star Trek, Farscape,...a oni to potom so stoickým pokojom vydajú a predávajú za bubáčiky,lebo to má nálepku „World of Warcraft“ na obálke. Nuž áno. Je to lákavé. Aleľudia, dajte si poradiť – nekupujte knaakoviny, pokiaľ nemáte o danomtitule dobré echo. Ušetríte si nervy aj sklamanie. Knaakovín je totiž vofantasy viac ako sa zdá...
3.kategória –autorské počiny (kvalita: rôzna, väčšia šanca na dobrý titul)
No a potom sú tu knihyautorov, ktorí celý svoj život pracujú na svojom vlastnom fantasy svete,dotvárajú doňho postavy a príbehy a tento svoj svet z celéhosrdca milujú. Nikdy by nenapísali knihu z iného prostredia ako z tohosvojho, pretože iný svet im nie je blízky a jednoducho by odmietli – nevedeliby sa vžiť ani do sveta, ani do postáv, ani do okolností. Títo autori majúsvoju vlastnú kategóriu kníh práve preto – píšu „nové veci“, snažia sao originalitu (to je tá vec, ktorej deficit pociťujete pri knaakovine)a tvoria ešte neskazení schematickou jednotvárnosťou priemernej fantasy.Nehovorím, že z toho vždy vznikne skvostné dielo žiariace na literárnomnebi po celé dekády. To nie. Treba však mať trpezlivosť hlavne s mladýmiautormi. Do tejto kategórie by som zaradila napr. aj našu slovenskú spisovateľkuAlexandru Pavelkovú, ktorá spolu so Štefanom Konkolom napísala tetralógiuMiešanci. Bol to odvážny počin a už samotné vydanie tejto série je podľamňa veľkým úspechom slovenskej fantastiky. Bola som síce trošičku sklamanáz toho, že u nej „ghoul“ bol temným elfom a prostredie ma nijakozvlášť neuchvátilo, keďže bolo málo farbisté a výrazné, čím utrpel nadôveryhodnosti celý svet, ale aj tak neľutujem, že som si tieto knihy kúpila.Niekedy stojí za to riskovať... a niekedy stojí za to podporiť národnútvorbu :)Veď sme nejakí vlastenci ;)
4.kategória – nesmrteľnéveľkodiela (kvalita: nevyčísliteľnej hodnoty)
Takýchto kníh je samozrejmeminimum. Zvyčajne sa týka jednej knihy jedného autora. Samozrejme, že aj tátokategória je vnímaná dosť subjektívne a to, čo je pre mňa veľkým dielommôže byť pre niekoho nečitateľný brak. Avšak, ako by povedali kritici, skúsmebyť objektívni. Za veľké dielo fantastiky môžeme považovať Pána Prsteňov odTolkiena (diskutovať by sa dalo aj o Silmarillione, avšak tu už súpochybnosti, čo je to vlastne za žáner...), niektoré nehynúce diela od Asimova,ako o veľkom diele sa hovorí aj o Gormenghaste (hoci sama potvrdiťnemôžem) a klasika žánru je aj Barbar Conan. Niekto by mohol nominovať aj sérieHarryho Pottera, Stopárovho sprievodcu po galaxii, tradičné drakulovinya frankeinsteinoviny, sériu Zememorí atď, ale to už záleží od vlastnéhovkusu a preferencií. Pre mňa osobne zostáva nepokorený Pán Prsteňova ešte artušovská trilógia od Mary Stewartovej :) Takže čo povedať na záver?Ľudia zomierajú, knižné legendy žijú ďalej ;)
PS: ešte ako doplnok k prvejkategórii – spomínala som v nej sériu Icewind Dale, ktorá sa dá momentálnev českom preklade kúpiť aj u nás na Slovensku – dajte si na tútoknihu pozor, zistila som, že v nej chýbajú strany 113 – 128....
